Za dezinformácie o tom, že majú procesory Intel Rocket Lake robustnejší boost než AMD Vermeer, sa ospravedlňujeme. Ono je to vlastne presne naopak. K takejto zásadnej chybe pri vyhodnocovaní údajov môže prísť vtedy, keď počítate s tým, že jednovláknová záťaž bude prebiehať iba na jednom jadre. To je však mylné presvedčenie.
Jednovláknová záťaž v tomto teste reprezentuje kódovanie nekomprimovanej zvukovej nahrávky (FLACu), čo je zároveň jeden z testov, ktorý bežne používame v rámci štandardnej metodiky na testy procesorov (podrobnejší opis testovania nájdete v tomto odkaze). Na úvod si dajme graf, ktorý ilustruje výkon porovnávaných procesorov, aby ste mali lepšiu predstavu o tom, na čo sa viažu prevádzkové vlastnosti ďalej v článku.
Procesory Intel Rocket Lake i AMD Vermeer v záťaži v jednom vlákne používajú dve jadrá. Na jedno z nich sa však vždy aplikuje menší násobič a vo výsledku je tak nižšia i frekvencia. Výkon však zostáva až na malé výkyvy stabilné. To preto, že s podtaktovaním jedného jadra a pretaktuje vedľajšie a frekvencia pri jednovláknovej úlohe sa drží stabilne vysoko. A to i na procesore AMD Ryzen 9 5900X, ktorému sme teda dosť ukrivdili. Ten na rozdiel od Intelu „prepína“ medzi jadrami častejšie, čo znamená, že pri analýze iba jedného jadra sú časté a výrazne prepady až na hodnoty základnej frekvencie.
Mohlo by vás zaujímať: Ako meriame spotrebu, zahrievanie a frekvencie procesorov
Keď k takému to poklesu dôjde, tak jedno jadro frekvenčne takmer vždy nahradí druhé, ako to ukazuje i graf s priebehom frekvencií na dvoch jadrách. Takže neplatí, že má Intel Rocket Lake robustnejší jednovláknový boost, ako stálo v titulku tohto článku pred jeho opravou. Čo čert nechcel, je to presne naopak.
Core i9–11900K nedosahuje stabilne 5300 MHz, čo je hodnota, ktorú Intel pre boost jedného jadra uvádza. Priemerná dosahovaná frekvencia z aktívnych jadier je totiž o zhruba 40 MHz nižšia. AMD naopak v rovnakom teste pri takmer rovnakej spotrebe (Ryzen 9 je o 2 % úspornejší) dosiahlo na o 43 MHz vyššiu frekvencie, než je oficiálnych 4800 MHz. Robustnejší boost má teda z týchto dvoch procesorov Ryzen 9 5900X.
Ak bolo niečo v predošlom článku na túto tému správne, tak to bola informácia o zlepšení jednojadrového boostu Rocket Laku oproti Comet Lake, na tom sa nič nemení. Comet Lake (Ci9–10900K) si na 5,3 GHz v našich testoch nesiahol, hoci je takto v špecifikáciách uvádzaný rovnako ako pri Rocket Laku (Ci9–11900K).
Nedá sa však vylúčiť, že v inom prostredí (napríklad na inej základnej doske či s iným mikrokódom, my máme na MSI MEG Z490 Ace posledný dostupný BIOS, v17), prípadne iný kus Ci9–10900K sa nebu správať lepšie, to skalopevne tvrdiť už preventívne nebudeme. Takéto tvrdenia by už museli vychádzať z podobnejšej analýzy a nasimulovania viacero možných prostredí v kombinácii s rôznymi doskami, BIOSmi a podobne.
Nielen frekvencie, ale i zahrievanie jadier sme upravili s ohľadom na to, že záťaž prebieha na dvoch vláknach.
Pre viacvláknové testy (vrátane herných) používame snímač CPU Tdie (average), ktorý by mal fungovať podľa podobnej logiky, akou počítame a do grafov uvádzame maximálnu teplotu pre procesory Intel. A síce berieme z každého jadra maximum a z tieto maximá priemerujeme. CPU (Tctl/Tdie) by mohol viac pohladovať lokálne najteplejšie miesta (hotspoty) na čiplete, ktoré budú v jednovláknovej záťaži dosahované dosahované na aktívnych jadrách. Tento spôsob vyhodnocovania teplôt má znovu bližšie k postupom, ktorými sa dostávame k výsledným teplotám procesorov Intel.
Tak či onak treba tieto merania vždy brať s rezervou, tak ako všetky hlásenia interných snímačov. Iná cesta k ním ale nevedie, tak ako napríklad pri externých meraniach spotreby prúdovými kliešťami priamo na vodičoch.
