Otestovali jsme hojně rozšířený Ryzen 5 3600. Podívejte se, zda nepotřebujete upgrade

39

Lacnejšie procesory v ponuke AMD chýbajú, respektíve sú nedostupné. Taký bude, zdá sa, čoskoro osud aj Ryzen 5 3600. Napriek tomu tento procesor v testoch nesmie chýbať. Po svojom uvedení to bol veľký trhák a veľa používateľov ho vlastní. Je tak atraktívne sledovať, ako azda celkovo najpredávanejší Ryzen 5 obstojí oproti novšiemu modelu 5600X či Intel Core i5-11400F. Stále stačí, alebo už nie?

Předchozí
Následující

Metodika: výkonnostné testy

Herné testy

Výkon v hrách testujeme v štyroch rozlíšeniach s rôznym nastavením grafických detailov. Na rozbeh je to jedno viac-menej teoretické nastavenie v 1280 × 720 px. Pri tomto rozlíšení sme dlho laborovali s nastavením „správnych“ detailov. Konečné slovo nakoniec padlo na najnižšie možné (Low, Lowest, Ultra Low, …), aké hra dovoľuje.

Niekto by mohol voľbu rozparovať tým, že procesor v takýchto nastaveniach nepočíta koľko objektov sa vykresľuje (tzv. draw calls). S vysokými detailmi v tomto veľmi nízkom rozlíšení však nebol veľký rozdiel vo výkone v porovnaní s rozlíšením FHD (ktoré takisto testujeme). Naopak záťaž na GPU bola jasne vyššia a toto nepraktické nastavenie má poukazovať práve na to, aký má procesor výkon pri čo najnižšej účasti grafickej karty.

Vo vyšších rozlíšeniach sú už nastavené detaily a vysoké (pre FHD a QHD) a najvyššie (pre UHD). Vo Full HD ešte obvykle s vypnutým Anti-Aliasingom, celkovo už ale ide o pomerne praktické nastavenia, aké sa i bežne používajú.

Výber hier je s ohľadom na pestrosť žánrov, hráčsku popularitu a náročnosť na procesorový výkon. Kompletný zoznam je v kapitolách 7–16. V hrách, kde je vstavaný benchmark, používame ten, v iných máme vytvorené vlastné scény, ktoré s každým procesorom dookola a vždy rovnako prechádzame.

Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.

Výpočtové testy

Začíname zľahka, PCMarkom 10, ktorý v rámci kompletnej súpravy „benchmarku pre modernú kanceláriu“ testuje viac ako šesťdesiat čiastkových úloh v rôznych aplikáciách. Tie následne škatuľkuje do tematických kategórii, ktorých je už podstatne menej a pre čo najlepšiu orientáciu zapisujeme do grafov bodový zisk z nich. Celkové skóre máme potom pre jedno i viacvláknový výkon aj z Geekbench 5. Jednoduchšie úlohy v testoch zastupujú i testy vo webovom prehliadači – Speedometer a Octane. Ďalšie testy predstavujú už obvykle vyššiu záťaž alebo sú cielené na pokročilého používateľa.

Výkon pre 3D rendering meriame v Cinebench. V R20, ktorej výsledky sú rozšírenejšie, ale hlavne v R23. Renderovanie v tejto verzii pri každom procesore trvá dlhšie, cyklí sa minimálne desať minút. 3D renderovanie testujeme aj v Blenderi, s renderom Cycles v projektoch BMW a Classroom. Druhý menovaný si môžete porovnať aj s výsledkami testov grafických kariet (obsahuje rovnaký počet dlaždíc).

Ako sú procesory stavané na prácu s videom testujeme strižných editoroch Adobe Premiere Pro a DaVinci Resolve Studio 17. To prostredníctvom pluginu PugetBench, ktorý sa venuje všetkých úlohám, s ktorými sa môžete pri úpravách videa stretnúť. Služby PugetBenchu využívame aj v Adobe After Effects, kde sa zase testuje výkon pri vytváraní grafických efektov. Niektoré čiastkové úlohy používajú na urýchľovanie GPU, ale to nikdy nevypíname, čo v praxi nebude robiť nikto. Bez GPU akcelerácie niektoré veci ani nefungujú, ale naopak je zaujímavé sledovať, že je rôzny aj výkon v úlohách, ktoré urýchľuje grafická karta. Časť operácií totiž stále obsluhuje CPU.

Kódovanie videa testujeme v HandBraku a v benchmarkoch (x264 HD a HWBot x265). x264 HD benchmark funguje v 32-bitovom režime (64-bitový sa nám pod W10 nepodarilo konzistentne rozbehať a všeobecne pod novšími OS môže byť nestabilný a vykazovať chyby vo videu). V HandBraku používame pre AVC procesorový kodér x264 a pre HEVC x265. Podrobné nastavenia jednotlivých profilov už nájdete rozpísané v príslušnej kapitole 25. Okrem videa kódujeme i audio, kde sú všetky podrobnosti uvedené takisto v kapitole týchto testov. Do činenia s výkonom procesorových kodérov môžu mať aj hráči, ktorý si svoje hranie nahrávajú na video. Výkon „procesorového broadcastingu“ preto i my testujeme v dvoch dobre rozšírených aplikáciách OBS Studio a Xsplit.

Dve kapitoly máme vyhradené aj pre výkon pre úpravu fotiek. Adobe má samostatnú, kde znovu cez PugetBench testujeme Photoshop. V Lightroome PugetBench ale nepoužívame, pretože ten si pre stabilný chod kladie rôzne úpravy OS a celkovo sme sa ho radšej vzdali (pre vyššie riziko komplikácií) a vytvorili sme si vlastné testovacie scény. Obe sú na procesor náročné, či už ide o export RAWov do 16-bitového formátu TIFF s farebným priestorom ProPhotoRGB alebo generáciu náhľadov 1:1 k 42 fotkám bezstratového formátu CR2.

Máme ale i niekoľko alternatívnych aplikácií na úpravu fotiek, v ktorých testujeme výkon CPU. Patrí medzi ne Affinity Photo, v ktorom používame vstavaný benchmark, alebo XnViewMP pre dávkové úpravy fotografií či Zoner Photo Studio X. Z naozaj moderných sú to potom tri aplikácie Topaz Labz, ktoré využívajú algoritmy AI. DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Topaz Labs svoje výsledky často a radi porovnávajú s aplikáciami Adobe (Photoshop a Lightroom) a chvála sa lepšími výsledkami. Tak uvidíme, možno sa na to niekedy pozrieme i z obrazovej stránky. V testoch procesorov nám ale ide predovšetkým o výkon.

Komprimovací a dekomprimovací výkon testujeme v benchmarkoch WinRARu, 7-Zipu a Aida64 (Zlib), dešifrovanie potom v TrueCrypte a Aida64, kde sú okrem AES aj testy SHA3. V Aida64 testujeme v kapitole matematických výpočtov aj FPU. Z tejto kategórie vás ale môžu zaujímať aj výsledky Stockfish 13 a dosahovaný počet šachových kombinácií za jednotku času.

Veľa testov, ktoré sa sajú zaradiť do kategórie matematických realizujeme v SPECworkstation 3.1. Jedná sa o súbor profesionálnych aplikácií s presahom i k rôznym simuláciám, ako je napríklad LAMMPS či NAMD, čo sú molekulárne simulátory. Podrobný opis k testom z SPECworkstation 3.1 nájdete v tomto odkaze zo stránok spec.org. Zo zoznamu pre redundanciu netestujeme len 7-zip, Blender a HandBrake, pretože výkon v nich meriame v zvlášť aplikáciách. Detailný výpis výsledkov SPECWS inak predstavuje obvykle časy alebo fps, ale my do grafov uvádzame „SPEC ratio“, ktoré hovorí o bodovom zisku – vyšší znamená lepší.

Nastavenia procesorov…

Procesory testujeme vo východiskových nastaveniach, bez aktívnych technológií PBO2 (AMD) alebo ABT (Intel), ale pravdaže s aktívnym XMP 2.0.

… a aplikačné aktualizácie

V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú. Na druhej strane ani úmyselné zastarávanie (a testovanie niečo neaktuálne, čo sa už správa inak) by nebola úplne cesta.

Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každom procesore uvádzame, kedy bol testovaný. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania každého procesora. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.

Předchozí
Následující

39 KOMENTÁŘE

    • Aby sme boli objektívny, tak to nieje úplne isté…ale ten kto má aspoň B450/X470 s 256Mbit EPROM, tak má dosť vysoké šance. Nevýhoda dlho žijúcich socketov, je v tom, že medzi prvým a posledným čipsetom (alebo doskou), môže byť dosť „na kríž“ nekompatibilných procesorov, ale ja stým nemám problém.

        • Nerobme z toho tragédiu…kľudne aj Ryzen 9 3950X s A320čipsetom, alebo R9 5950X s A520 čipsetom…kľudne aj v miniITX verzii, ale PBO by som vypol, resp. zapol ECO režim v BIOSE…ak by to malo bežať 24/7 v záťaži, napríklad ako renderovacia mini-mašina.

            • Ja som ti tým chcel len povedať, že keď pobeží CPU na max TDP 105W a menej, tak ti môže byť jedno, či má štandardnú kaskádu, alebo „bomba spešl“, lebo ho potiahne každá doska bez problémov aj dlhodobo. A dosky s čipsetmi A320/B520 majú zvyčajne tie napájacie kaskády také slabšie až priemerné.

    • Mě třeba upgrade z 3600 na 5600 úplně smysl nedává, leda že by se opravdu dobře povedlo prodat ten starý, nebo pokud člověk míří na konkrétní použití, kde ten rozdíl bude opravdu znatelný. Z takové 1600/2600 už asi ano.
      Většinou bych počítal že bude v takové sestavě mnohem slabší karta, třeba 2060/5700 a tam už ty rozdíly budou menší. A od upgradu bych chtěl opravdu viditelný rozdíl a ne nějakých 10%

      • Presne, ked treba upgrade, tak riadny upgrade.
        Ak urobis upgrade, tak musi tam byt WOW effect, t.j. ked budes mat novy PC, tak musis si doslova povedat, waw, to je rozdiel, resp. citim rozdiel (napr. v plynulosti hier a OS, alebo aj v obycajne instalacii appiek/hier, atd).
        V tomto pripade si myslim, ze wow efekt nebude. Benchmark ti sice povie, ze mas viac fps, ale to si bezne clovek aj tak nevsimne.

        Ked by som mal 3600, tak z mojho pohladu by bol upgrade tak 5900X.
        Alebo pockat na novu AM5 + DDR5, (pripadne Intel alder lake) …resp. generaciu potom… takze o rok, resp. 2023.

        • Zvolil jsi dost nešťastné příklady. Ani jeden z nich dnes není problém a hlavně sebelepší CPU nezajistí ten WOW efekt, protože ani jeden není přímo závislý na výkonu CPU (snad kromě některých specifických her, a i tam to budou spíše nízká procenta).

          Rozdíl ve výkonu poznáš v procesorově orientovaných aplikacích, tj. kompresi všeho druhu (data, video), zpracování dat (video, výpočty, databáze), případně obecných výpočtech (CADy, matlaby, apod.)

          Jinak ale souhlasím, krása upgradu tkví v tom, že člověk si koupí lepší desku a levný CPU (do řekněme střední třídy, jako je právě ta 3600 nebo dokonce jen 2200G), který mu poslouží do začátku. Následně může upgradovat na novější řadu a třeba jít i výše, což zajistí poměrně razantní nárůst výkonu. Já se třeba kdysi proupgradoval na soketu A z Durona 600 až na Athlona XP 1700. Ideální upgrade z 3600 je dnes IMHO něco jako 5700G/5800X, případně až 5900X, pokud se ta extra porce jader dokáže uživit.

          • Přesně. Upgrade by měl být otázkou priorit, kde ten výkon potřebuji a také, aby ten nárůst výkonu byl znát. A to „lepší desku“ zvlášť s ohledem na napájecí kaskádu bych zdůraznil.

      • Škoda je, že byl tady dělaný na nVdii, který je vice závislý na CPU než AMD. A přesně, ta GPU je nejen hodně nad rozpočet daného CPU, navíc i nedostupná. Svázání s např. RX5700XT by bylo více odpovídající přínosu upgrade CPU. Na druhou stranu, s výměnou GPU v budoucnu bude růst i význam síly CPU.

    • mibfox: taky záleží co tam máš za grafiku.. pokud 3080 co je v testu nebo plánuješ upgrade gpu v blízké budoucnosti, tak jo. Ale pokud tam ale máš nějaký mainstream, tak ten rozdíl bude zanedbatelný.

  1. Díky za test.
    Osobně mi prošlo několik ks R5 3600 pod rukama a jsou tam veliké rozdíly jak ve výkonu, tak v teplotách. Například můj R5 3600 dává v CB R20 cca 3200b. Maximální dosažená teplota v OCCT AVX2 je 85C. Chladič NZXT Kraken X73. Otáčky pumpy na 1400rpm a venty na 500 jak case tak radiátor. V biosu 59C a 1,417V. Po úpravě voltáže na 1,15V a pevného taktu 4,1GHz all core mám max teplotu 75.
    Zkusil jsem vyměnit za jiný kus. V biosu 47C a 1,361V. Teplota v OCCT 75C a v CB R20 3600b.
    Takto jsem vyzkoušel různé kusy i na různých chladičích a rozdíly jsou vcelku velké. Jak ve výsledcích v CB r20, tak v teplotách.

  2. Ryzen 3600 je skvely procesor a majitelum jeste dlouho vydrzi. Kdo vsak chce kupovat procesor momentalne, tak v 6 jadrech dominuje Core i5-10400F a v 8 jadrech zase Core i7-10700F pripadne 10700KF, oba procesory se daji sehnat s cenovkou hluboko pod konkurenci od AMD, tak i novejsi Rakety od Intelu.

  3. Zohnat nejaky ten Ryzen 3500X za normalnu bazarovu cenu, to bol teda fakt udel…snazil som sa najst nieco do PC pre rodicov, ktory som im daroval k B550 Tufke – starsie gen Ryzenov, tato MB bohuzial nepodporuje…ale nechavat tam povodny Ryzen 3700X s 850W zdrojom do buducna, mi uz prislo fakt, ako riadny overkill, no a kupovat tam 5600G alebo 5700G, vidim, ako mrhanie prostriedkami. Nakoniec sa podarilo za peknych 3388 aj s postovnym, ale momentalne to vypada, ze za chvilu sa na trhu nebude dat zohnat vobec ziadny novy cpu ani pod 5000 Kc…to, ako vazne niekto kupuje 5600X a 5800X za tie ich MSRP ceny iba kvoli vykonu?

  4. „Procesor Ci5-10400F je ešte úspornejší, a to pri súčasne vyššom hernom výkone“

    To by si měli několikrát přečíst a zapamatovat někteří zdejší diskutující, kteří dokonce podezřívali že jsem to musel podtaktovávat atp. když to při stress testech neukázalo víc než 65W. Procesor přitom držel stabilně 4GHz boost. při 1V VCore. To CPUčko se dá díky nízké spotřebě skvěle uchladit v pasivně chlazeném počítači. Teď jsem viděl několik buildů s tím pasivním noctua chladičem, dokonce to bylo ITX skříni s méně jak 20l oběmu a byla k tomu pasivně chlazená GTX1650 A CPUčko se statečně drželo na krásných 80 stupních. Já na to foukám 400rpm na Freezer34, plus Arctic větráky ve skříni na 400rpm a má to 70 při delší multithread zátěži

    Ale zaslepencům se nedá vysvětlit že Intel není synonym pro 250W konstantní spotřeby jak někteří pořád dokola hlásají do světa…

    • To nevim proc. Spusta lidi fici jeste dneska na FX9590@5-5,3ghz s 350W. To je taky procak co ma v defaultu 250W.
      Hejtit Intel, ze na par milisekund si sahne na 250W je blbost. Hlavne ten Intel ma 3,5x vetsi IPC nez ten srac Bulldozer (zlata sandy bridge).
      Takze jestli nekdo hejti, doporucim zabrousit do ne tak vzdalene minulosti a vzpomenout na cpu FX.
      Ve finale nam jde stejne jen o vykon a nekomu jen o to „kafrat“.
      Komu nejde o vykon, muze frcet porad na Core Quad….

      • To máš pravdu, kdo chce hejtit, ten si něco vždycky najde 😉
        Jen těch ms je v případě K verzi až 56000 a ten příkon násobek TDP podle toho co deska/uživatel povolí. Mě třeba 105W Ryzen tvrdí, že má limit s PBO 395W ale držel se na 120. Nakonec jsem ho stejně přepnul do eco, kde šel výkon v ST o 2% nahoru a v MT o 2 dolů, drží se 65W a s box chladičem má 50-60° v normální zátěži.
        Teď jsem předělával jedno SB a kdyby mi tu nezbyly nějaké zánovní díly, tak bych tam dal 10400 nebo 10700 nonK, ty mi přijdou rozumně nastavené i co se týče efektivity.

    • Mozna by jsi si mohl Kocmane uvedomit, ze tvuj 10400f a jeho spotreba opravdu zajima malokoho…
      To jen tak, mezi nami, aby rec nestala 🙂
      ps: popdobne jako tvuj evergreenovy odkaz na frekvence 10900 na techpowerup, ktery neni s zadnym jinym webem porovnatelny a bohzuel ani se zadnym jinym jinde testovanym programem 🙂

  5. Nové Intely vypadají zajímavě, ale rozhodně neplánuju upgrade mého R5 3600. Nebudu kupovat nový motherboard. Počkám rok, dva a pak do svého X570 motherboardu nacpu Ryzena 7/9. Kvůli konkurenci začne AMD také snižovat ceny..