Pokračovatel nejpopulárnější řady procesorů Intel v testu. Jak si Core i5-12400 poradí s Ryzenem 5 5600X?

53

Pri nástupe lacnejších procesorov Alder Lake s nižšími spotrebami sme detailne otestovali potenciálne najpopulárnejší model, Core i5-12400. Jedná sa o nástupcu procesorov Core i5-10400(F) a Core i5-11400(F), ktoré sa tešili vysokým predajom, najmä Comet Lake (10400/F). Celkom určite na ne nadviaže aj Core i5 Alder Lake. Ten sme testovali s pamäťami DDR4 a v kombinácii s doskami B660 zvyšok platformy už tak výhodný procesorový pomer cena/výkon nezráža.

Předchozí
Následující

Metodika: výkonnostné testy

Herné testy

Výkon v hrách testujeme v štyroch rozlíšeniach s rôznym nastavením grafických detailov. Na rozbeh je to jedno viac-menej teoretické nastavenie v 1280 × 720 px. Pri tomto rozlíšení sme dlho laborovali s nastavením „správnych“ detailov. Konečné slovo nakoniec padlo na najnižšie možné (Low, Lowest, Ultra Low, …), aké hra dovoľuje.

Niekto by mohol voľbu rozparovať tým, že procesor v takýchto nastaveniach nepočíta koľko objektov sa vykresľuje (tzv. draw calls). S vysokými detailmi v tomto veľmi nízkom rozlíšení však nebol veľký rozdiel vo výkone v porovnaní s rozlíšením FHD (ktoré takisto testujeme). Naopak záťaž na GPU bola jasne vyššia a toto nepraktické nastavenie má poukazovať práve na to, aký má procesor výkon pri čo najnižšej účasti grafickej karty.

Vo vyšších rozlíšeniach sú už nastavené detaily a vysoké (pre FHD a QHD) a najvyššie (pre UHD). Vo Full HD ešte obvykle s vypnutým Anti-Aliasingom, celkovo už ale ide o pomerne praktické nastavenia, aké sa i bežne používajú.

Výber hier je s ohľadom na pestrosť žánrov, hráčsku popularitu a náročnosť na procesorový výkon. Kompletný zoznam je v kapitolách 7–16. V hrách, kde je vstavaný benchmark, používame ten, v iných máme vytvorené vlastné scény, ktoré s každým procesorom dookola a vždy rovnako prechádzame.

Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.

Výpočtové testy

Začíname zľahka, PCMarkom 10, ktorý v rámci kompletnej súpravy „benchmarku pre modernú kanceláriu“ testuje viac ako šesťdesiat čiastkových úloh v rôznych aplikáciách. Tie následne škatuľkuje do tematických kategórii, ktorých je už podstatne menej a pre čo najlepšiu orientáciu zapisujeme do grafov bodový zisk z nich. Celkové skóre máme potom pre jedno i viacvláknový výkon aj z Geekbench 5. Jednoduchšie úlohy v testoch zastupujú i testy vo webovom prehliadači – Speedometer a Octane. Ďalšie testy predstavujú už obvykle vyššiu záťaž alebo sú cielené na pokročilého používateľa.

Výkon pre 3D rendering meriame v Cinebench. V R20, ktorej výsledky sú rozšírenejšie, ale hlavne v R23. Renderovanie v tejto verzii pri každom procesore trvá dlhšie, cyklí sa minimálne desať minút. 3D renderovanie testujeme aj v Blenderi, s renderom Cycles v projektoch BMW a Classroom. Druhý menovaný si môžete porovnať aj s výsledkami testov grafických kariet (obsahuje rovnaký počet dlaždíc).

Ako sú procesory stavané na prácu s videom testujeme strižných editoroch Adobe Premiere Pro a DaVinci Resolve Studio 17. To prostredníctvom pluginu PugetBench, ktorý sa venuje všetkých úlohám, s ktorými sa môžete pri úpravách videa stretnúť. Služby PugetBenchu využívame aj v Adobe After Effects, kde sa zase testuje výkon pri vytváraní grafických efektov. Niektoré čiastkové úlohy používajú na urýchľovanie GPU, ale to nikdy nevypíname, čo v praxi nebude robiť nikto. Bez GPU akcelerácie niektoré veci ani nefungujú, ale naopak je zaujímavé sledovať, že je rôzny aj výkon v úlohách, ktoré urýchľuje grafická karta. Časť operácií totiž stále obsluhuje CPU.

Kódovanie videa testujeme v HandBraku a v benchmarkoch (x264 HD a HWBot x265). x264 HD benchmark funguje v 32-bitovom režime (64-bitový sa nám pod W10 nepodarilo konzistentne rozbehať a všeobecne pod novšími OS môže byť nestabilný a vykazovať chyby vo videu). V HandBraku používame pre AVC procesorový kodér x264 a pre HEVC x265. Podrobné nastavenia jednotlivých profilov už nájdete rozpísané v príslušnej kapitole 25. Okrem videa kódujeme i audio, kde sú všetky podrobnosti uvedené takisto v kapitole týchto testov. Do činenia s výkonom procesorových kodérov môžu mať aj hráči, ktorý si svoje hranie nahrávajú na video. Výkon „procesorového broadcastingu“ preto i my testujeme v dvoch dobre rozšírených aplikáciách OBS Studio a Xsplit.

Dve kapitoly máme vyhradené aj pre výkon pre úpravu fotiek. Adobe má samostatnú, kde znovu cez PugetBench testujeme Photoshop. V Lightroome PugetBench ale nepoužívame, pretože ten si pre stabilný chod kladie rôzne úpravy OS a celkovo sme sa ho radšej vzdali (pre vyššie riziko komplikácií) a vytvorili sme si vlastné testovacie scény. Obe sú na procesor náročné, či už ide o export RAWov do 16-bitového formátu TIFF s farebným priestorom ProPhotoRGB alebo generáciu náhľadov 1:1 k 42 fotkám bezstratového formátu CR2.

Máme ale i niekoľko alternatívnych aplikácií na úpravu fotiek, v ktorých testujeme výkon CPU. Patrí medzi ne Affinity Photo, v ktorom používame vstavaný benchmark, alebo XnViewMP pre dávkové úpravy fotografií či Zoner Photo Studio X. Z naozaj moderných sú to potom tri aplikácie Topaz Labz, ktoré využívajú algoritmy AI. DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Topaz Labs svoje výsledky často a radi porovnávajú s aplikáciami Adobe (Photoshop a Lightroom) a chvála sa lepšími výsledkami. Tak uvidíme, možno sa na to niekedy pozrieme i z obrazovej stránky. V testoch procesorov nám ale ide predovšetkým o výkon.

Komprimovací a dekomprimovací výkon testujeme v benchmarkoch WinRARu, 7-Zipu a Aida64 (Zlib), dešifrovanie potom v TrueCrypte a Aida64, kde sú okrem AES aj testy SHA3. V Aida64 testujeme v kapitole matematických výpočtov aj FPU. Z tejto kategórie vás ale môžu zaujímať aj výsledky Stockfish 13 a dosahovaný počet šachových kombinácií za jednotku času.

Veľa testov, ktoré sa sajú zaradiť do kategórie matematických realizujeme v SPECworkstation 3.1. Jedná sa o súbor profesionálnych aplikácií s presahom i k rôznym simuláciám, ako je napríklad LAMMPS či NAMD, čo sú molekulárne simulátory. Podrobný opis k testom z SPECworkstation 3.1 nájdete v tomto odkaze zo stránok spec.org. Zo zoznamu pre redundanciu netestujeme len 7-zip, Blender a HandBrake, pretože výkon v nich meriame v zvlášť aplikáciách. Detailný výpis výsledkov SPECWS inak predstavuje obvykle časy alebo fps, ale my do grafov uvádzame „SPEC ratio“, ktoré hovorí o bodovom zisku – vyšší znamená lepší.

Nastavenia procesorov…

Procesory testujeme vo východiskových nastaveniach, bez aktívnych technológií PBO2 (AMD) alebo ABT (Intel), ale pravdaže s aktívnym XMP 2.0.

… a aplikačné aktualizácie

V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú. Na druhej strane ani úmyselné zastarávanie (a testovanie niečo neaktuálne, čo sa už správa inak) by nebola úplne cesta.

Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každom procesore uvádzame, kedy bol testovaný. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania každého procesora. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.

Předchozí
Následující

53 KOMENTÁŘE

  1. Tak to je divné, že by ten stepping c0 měl i horší takty ve hrách?
    Např tady je vidět že v každé hře drží 4.3-4.4Ghz a ne 4ghz jako tenhle co jste testoval.
    https://youtu.be/ia3pRorYLYI
    A nebo má tady jen zapnutý Intel multi core enhancement nebo jak se to jmenuje, prostě ten přepínač co povolí víceméně max boost na všech jádrech.

  2. Jen ta česká cena nějak neodpovídá – cca 5700-6000Kč. Třeba na alza to řádně napálili – 12400F stojí víc, než by měl stát 12400 bez F.
    Otázkou ještě je co cena desek. Aktuálně stojí minimálně o cca 1tisíc víc než ekvivalent pro AM4.
    Nicméně i přesto celá platforma vychází o dost levněji a AMD prostě bude muset zlevnit, nebo vydat levnější verze bez „X“.

    • Přesně proto že by to vycházelo až o moc lépe než AMD alternativa tak to prodejci napálí protože vědí že i když si přihodí 1000Kč tak to pořád bude vycházet levněji a lidi si to koupí zatímco jim krásně skočí 1k do kapsy.
      Takhle hold funguje trh. Dá se leda počkat až procesor naskladni i menší obchody kde ho třeba nabídnou levněji.
      12600kf na Alze za 8k, na jiných obchodech jde sehnat i za 7200.

  3. Vďaka za test…vnútorne som sa nevedel rozhodnúť, či najbližšie urobiť upgrade z Ryzen 5 3600 na bazárovú 5600x, prípadne ak natrafím na 5800X za super cenu, alebo vymeniť platformu a skúsiť túto novotu od Intelu zo šiestimi „performence“ jadrami GOLDEN COVE. V hrách ani v encodingu videa by som zmenou platformi vlastne nič nezískal (cca 5%, oproti 5600X nič nerieši)…dokonca neviem, či by stálo za to ísť tento rok do Zen4 zo šiestimi jadrami…asi až zo Zen5 to bude stáť zato, aby som menil platformu.

      • 5600X bude pre mňa zaujímavá keď bude pod 200€ a tá 5800X keď bude za cenu cca 250€ …možno po príchode Zen4 sa dočkám. Terajšiu platformu by som vedel posunúť do NASka a vymeniť už výkonnostne aj konektivitou ledva postačujúcu AM1 platformu s 4xjaguar jadrami (snažím sa to ale oddialiť ako sa len dá).

        Od 12400ky som nečakal, že doženie 5800X…skôr 12600 by už mohla byť zaujímavejšia, keby LGA 1700 nebola len pre dve generácie procesorov a nebolo treba nové chladiče (poväčšine)…a boxované chladiče z oboch táborov nepoužívam, mám rád maximálne ticho.

        Jednoznačne mne sa neoplatí teraz meniť platformu…ale vždy sa pokúšam prebrať všetky varianty, aby z toho vyšla tá najvýhodnejšia.

        • Pokud delas nejake encoding-reencoding videa, tak ta 5800x bude docela pecka, vzhledem k tomu co mas. Ja jsem ten presel ze 1700x na 3800XT a rozdil (1700x@default) je takrka 60% v enkodingu. Coz by jsi mohl aspon teoreticky dostat i prechodem z 3600 na 5800x. Pro hry se upgrade, pokud nemas TOP kartu a nebo vylozene hru, kde to nejak poznas, nevyplati.

          • Přesně tak, 3600 je stále úplně v pohodě procesor.
            Třeba natrefiš v bazaru na nějaký dobrý prodej Ryzen 5xxx a nebo můžeš za rok rovnou přejít na am5 která výkonem bude zase úplně jinde.

          • ja už prechádzal z R7 1700 na R5 3600 a pri x265 som si polepšil o nejakých 10% (je to šialené, ale Zen2 už počíta AVX2 v jednom prechode), takže ak bude možnosť, dobre predať „staré“ CPU, tak urobím upgrade aj na 5800X.

            Hry až tak neriešim…kedy tedy…aj tak teraz „visím“ na HD7970Ghz, a niet sa kam pohnúť za normálne prachy…RX6500XT ma sklamala hlavne tým že nemá AV1-decode a ani H.264/H265 v 4K – encode na občasné zachytávanie obrazu z môjho 4K monitoru…to už osekali až veľmi.

  4. @Lubomir Slamak
    Mate nekde zdrojova videa, ktera pouzivate pro Handbrake? Rad bych si to zkusil u sebe.
    Pokud to tam nekde nahodou mate uvedene, tak se ‚ospravedlnujem‘ 🙂
    Jinak pekny test 🙂

  5. Musim rict, ze i5 rada bez tech malych E-bazmektu je povedena. Spotreba je sice o neco horsi nez u Zen3, ale zadna tragedie. Za tu cenu je to hodne muziky 🙂
    Tohle CPU je jen o 7% pomalejsi podle MT CB20, dononce pri nizsi spotrebe, nez muj novy 3800XT a to ma o 2 jadra min. Kudos Intele 🙂

    • No a ešte to Pentium s „Golden Cove“ jadrami, bude super…AMD by malo čo najskôr uviesť 12nm+, 4jadrove APU so Zen3(+)…aby low-end úplne nestratilo…to platí pre desktop aj notebooky…Renoir-X predsa len je trochu vyšší segment (6-8 jadro Zen2).

        • no myslím, že u Global Foundries sa nejaké tie výrobné kapacity na low end isto nájdu…treba vyrábať ak kancelárske mašiny…OEM desktopy, mini PC, notebooky pre študentov…tak presne tieto mašiny sú 4jadrové APU so Zen3 a na 12nm+ procese, ako stvorené…aj low end robí reklamu…si spokojný s AMD v low ende, tak najbližšie sa obrátiš zase na AMD a môže to byť aj herné delo, konzola, nadupaný notebook….Intel a nVidia túto psychologickú reklamu používajú roky…keď procesor tak Intel (kedysi Pentium), keď grafickú kartu tak „Ďžífors“.

    • souhlas, jde to celkem do neskutečných detailů a celkem mě stáčí po letech zpět k Intelu, snad AMD zareaguje.

      Každopádně u tasků, kde to lze, by bylo hodně zajímavé vidět srovnání s M1 / M1 Pro / M1 Max, ale to už bych asi chtěl dost 🙂

      • AMD jistě zareaguje. Už se těším jak se budou s Intelem přetahovat o zákazníky. Hlavně jsem zvědav jestli se potvrdí, že nové top procesory bude vyrábět i Samsung. To by teprve bylo cenové požehnání. To by pak museli začít zlevňovat i u TSMC.

            • Já jsem to myslel tak, že výrobních kapacit bude i se Samsungem a vzhledem k poptávce po čipech málo. Takže TSMC nebude mít důvod zlevňovat. Minimálně né natolik, aby to koncák poznal. A ještě bych k tomu přidal, že výrobní procesy se se zmenšujícím se tranzistorem také zdražují.

  6. Zdravím, SVT-AV1 test z posledního buildu (Lib v0.8.7-123-g3758f57f) na Mageia Linuxu (kernel 5.15.x) s Core i5-10400F dává tento výsledek: 268 sec. Rád uvidím, kolik naměříte vy na Windows s tou mírňounce starší verzí.

    • Áno, podobne sa po deaktivácii E jadier správala Core i9-12900K: https://www.cnews.cz/otestovano-jak-se-procesor-intel-core-i9-12900k-chova-bez-malych-e-a-po-deaktivaci-velkych-p-jader/
      V tomto teste má 12900K nižšiu spotrebu v idle zrejme iba pre aktívne E jadrá (a ým možnosť výraznejšie tlmiť P). Tie keď chýbajú, tak je procesor hnaný do neefektivity. Uvidíme, aké zlepšenie bude pri Core i3-12100(F) alebo pri Core i5-12400 stepping H0 (t.j. s malým čipom 6+0), plánujem otestovať.

        • V metodike problém fakt nehľadajte. Ted nie v našej, minimálne u toho Igora nejaký bude, keď mu pri podobnom hernom výkone spotrebu Ci5-12400 prezentuje 20–30 W pod R5 5600X (28 W v Controle (High, 1440p, Dx12)). To je úplny nezmysel. Nechcem, aby to znelo veľkokohubo, ale skrátka je to tak – nikto z tých, čo ste uviedli, sa nám precíznosťou meraní nepribližuje. K HW Unboxed sa radšej nebudem vyjadrovať a Guru3D meria systémovú spotrebu (takže to ani nemyslia vážne) a i tú majú už na prvý pohľad nekonzistentnú. Systémová spotreba 3400G za rovnakých podmienok nemôže byť 27 W, keď 5600X má súčasne 67 W. Jasné, je to tým, že vedľa 5600X je grafická karta (zatiaľ čo 3400G využíva iGPU). Toto ale dávať spoločného grafu, neviem… v rámci týchto nedôsledných meraní výsledky výrazne formuje aj spotreba samotného čipsetu (X570 tej 5600X pridáva, ale pritom bude používateľ fungovať pravdedpodobne s úspornejším čipsetom B550). Takže tak. Jediné, čo mi príde čudné je, aké sú tieto „veľké“ média neporiadne a volia najjednoduchšiu možnú a nároveń najneprsnejšiu cestu. A potom aby si človek zdĺhavo obhajoval svoje výsledky. 🙂

          Na iGPU by som to nehádzal (nebola na ňom žiadna záťaž). Stepping C0 je v tomto vychádza naozaj blbo, ale verím, že H0 sa tá vyššia spoteba v idle už netýka.

          • Souhlasím, že řada těch recenzí je velmi vágních a nepřesných, uvidíme co se dále objeví, jestli vaše výsledky potvrdí či ne. Váhám mezi 5600X a 12400F, pokud klesne cena 5600X šel bych spíše touto cestou.

            • Neviem, či má niekto správny prístup na to, aby nám niečo potvrdzoval či vyvracal. Okrem toho, že meriame spotrebu priamo, tak na získavanie hodnôt používame okrem skalibrovaných prúdových klieští aj skalibrovaný multimeter na očítavanie konečných prúdov a výstupného napätia. Ostatní to takto fakt „nehrotia“ a preto sa tie výsledky naprieč jednotlivými testami tak rozchádzajú. Ak niekoho prehliadam a meria spotrebu na poriadok, správne a na jeho testy Ci5-12400 sa ešte len čaká, tak sem s ním. 🙂

              Testovacie zostavy pre všetky procesory sú uvádzané v každom teste v 5. kapitole článku.