Starý chladič procesoru chladičem grafické karty

0

Keďže si potrpím na tichý počítač, po dvoch týždňoch som to už nevydržal a vzhľadom na fakt, že do takejto karty sa už neoplatí investovať, som sa rozhodol siahnuť po tom, čo mám po ruke. Zalovil som v poličke a do očí mi padol BOX chladič z procesora Intel Core 2 Quad Q6600. Po primeraní ku karte bolo jasné, že tento chladič by mohol pasovať. Ostávala preto už iba jedna otázka: ako ho modifikovať tak, aby na kartu pasoval?

Ešte pripomeniem, že tento chladič pochádzajúci z prvej generácie má medenú styčnú plochu a celé jadro, ktoré je vlisované do hliníkového tela, z ktorého vychádzajú rebrá.


Po podrobnejšom skúmaní a premeriavaní som odstránil plastové úchytky a začal odpiľovať kovové nožičky tesne pred prvým ohybom. Tu som si uvedomil, že asi najväčším problémom bude navŕtať do nich diery na správnom mieste a následne vyvŕtať závit (vzhľadom na tvrdosť materiálu z ktorého boli vyrobené – odhadujem nikel).

Po nameraní presných vzdialeností dier chladiča a jeho uchytení som začal vŕtať. Avšak tu nastal ďalší problém. Vrták sa začal nekontrolovateľne kĺzať po celom povrchu nožičky. Táto situácia ma však nijako nerozhodila, a tak som na vyznačených miestach vyrazil pomocou kladiva a tvrdeného hrotu dierky. Toto už pomohlo a vrták konečne začal vŕtať.

Avšak materiál bol tvrdý a dierky mi o nejaký ten milimetrík utiekli. Tu už však neostávalo nič iné, ako dúfať, že to bude pasovať, pretože som mal iba jeden pokus. Postup bol pomalý a samotné vŕtanie mi zabralo asi 40 minút… Počas tohto procesu sa mi trikrát podarilo otupiť vrták a na záver ho dokonca zlomiť – čo už nevadilo, pretože som to mal hotové.

Posledná vec bolo narezanie závitov. Toto už prebiehalo hladko až na to, že závity som nenarezal úplne kolmo. To, ako som predpokladal, nakoniec ani tak nevadilo. Následne už iba ostávalo namontovať chladič na kartu. Naniesol som naň teplovodivú pastu zo zásob, pod skrutky dal gumené podložky a priskrutkoval. Z originálneho chladiča som vymontoval ventilátor, ktorý som namontoval na vrch chladiča. Vzhľadom na jeho orientáciu a sklon lopatiek som sa rozhodol urobiť dookola z pevnej fólie rámik, aby vzduch, ktorý nasával skutočne vyfukoval cez chladič, a víril v skrini.

Keďže už predtým som si overil možnosti pretaktovania tejto karty, rozhodol som sa primontovať ešte jeden malý ventilátorík z procesora Pentium II, ktorý svojím plastovým krytom pokrýval celú napájaciu kaskádu karty. Tento som zreguloval pomocou trimera na hranicu počuteľnosti a upevnil ku chladiču.

A výsledok? Po regulácii hlavného ventilátora na čo najnižšie otáčky poklesla teplota vo Windowse takmer o
20 °C. A to zo 64 °C na 46 °C, čo je dosť výrazné. Teploty v plnej záťaži poklesli v z maximálnych 96 °C vo FurMarku na 81 °C, čo je taktiež výrazný pokles.

Dané riešenie má však jednu nevýhodu, nový chladič je až trojslotový, čo však mne osobne neprekáža, pretože miesta v skrini je dostatok.

Na záver ešte spomeniem že danou modifikáciou som nestratil záruku, pretože pôvodný chladič nebol zapečatený a kartu je možné poskladať do pôvodného stavu. Úprava zabrala celkovo necelé dve hodiny času, čo pre mňa ako študenta bolo ďaleko výhodnejšie ako kupovať chladič nový. A výsledok? Počítač je dokonca ešte tichší ako s pôvodnou grafickou kartou, pretože je počuteľný samotný pevný disk. Keďže však nemám sondu, nemôžem zmerať hlučnosť celej zostavy.

Možnosti pretaktovania tejto karty sa nakoniec neukázali nijako závratné, pretože som sa dostal iba na stabilných 850 MHz pre jadro a 1300 (5200) MHz pre pamäte, čím som sa dostal na výkon Radeonu 5770. Vyššie takty neboli možné, pretože táto karta nepodporuje nastavovanie napätia jadra a má slabšiu napájaciu kaskádu.

–Dávid Pacura

Ohodnoťte tento článek!