Megatest nedostupné grafické karty MSI RTX 3060 Ti Gaming X Trio

22

Niekto by mohol naštvane poznamenať, že na rozbiehanie testov grafických kariet je skrátka nevhodná doba, ale my sa na to tak nepozeráme. Práce na dôkladnej a podrobnej metodike sme v spolupráci s magazínom HWCooling.net začali dávno predtým, než nejaká hardvérová kríza vypukla. V nasledujúcich 52 kapitolách tak nájdete stovky meraní výkonu (a nielen toho herného), detailné merania spotreby na úrovni samotnej grafickej karty a takisto podrobnú analýzu intenzity a farby zvuku chladiča i cievok.

Předchozí
Následující

Metodika: výkonnostné testy

Herné testy

Najväčšia vzorka testov je z hier. Vzhľadom na to, že sa prevažne budú testovať GeForce a Radeony, teda grafiky primárne určené na herné použitie, je to vcelku prirodzené.

Testovacie hry sme vybrali v prvom rade s ohľadom na to, aby bola rovnováha medzi titulmi lepšie optimalizovanými na GPU jedného (AMD) či druhého výrobcu (Nvidia). Zohľadňovali sme ale takisto popularitu titulov, aby ste si v grafoch našli „tie svoje“ výsledky. Dôraz bol kladený aj na žánrovú pestrosť.

Zastúpené sú tak hry typu RTS, FPS, TPS, automobilové závody ako i letecký simulátor, tradičné RPG a športovú zástavu dvíha najhrávanejší futbal. Zoznam testovacích hier nájdete v knižnici kapitol (8–32) s tým, že každá hra má na čo najlepšiu prehľadnosť tú svoju, niekedy i dve (kapitoly), čo má ale svoj dobrý dôvod, o ktorý sa s vami v ďalšom texte podelíme.

Skôr, než sa pustíme do herných testov, tak na zahorenie so zahriatím na prevádzkovú teplotu každá grafická karta prejde testami v 3DMarku. To je na začiatok taká dobrá syntetika.

Výkon v hrách testujeme naprieč troma rozlíšeniami s pomerom strán 16:9 – FHD (1920 × 1080 px), QHD (2560 × 1440 px) a UHD (3840 × 2160 px) a vždy s najvyšším profilom grafických detailov, ktorý je možné nastaviť rovnako na všetkých aktuálnych grafických kartách GeForce a Radeon. Proprietárne detaily na objektívnosť záverov vypíname a nastavenia s ray-tracingovou grafikou sú testované zvlášť, keďže ich nižšia trieda GPU nepodporuje. Ich výsledky nájdete v doplňujúcich kapitolách. Okrem natívneho ray tracingu aj po nasadení Nvidia DLSS (2.0) a AMD FidelityFX CAS.

Snímka obrazovky zo Cyberpunk 77
Snímka obrazovky zo Cyberpunk 77

Ak má hra vstavaný benchmark, tak používame ten (výnimka je iba Forza Horizon 4, kde pre jeho nestabilitu – sem-tam zvykne štrajkovať – jazdíme po svojej trati), v ostatných prípadoch merania prebiehajú na vlastných scénach. Z tých cez OCAT zachytávame časy za sebou idúcich snímok do tabuliek (CSV), ktoré do zrozumiteľnej reči fps interpretuje FLAT. Obe tieto aplikácie sú z dielne kolegov z magazínu gpureport.cz. Okrem priemernej snímkovej frekvencie do grafov zapisujeme aj minimálnu. Tá sa na celkovom zážitku z hrania podieľa významnou mierou. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky merania opakované trikrát a konečné výsledky tvoria ich priemernú hodnotu.

Testy s aktívnym AMD Smart Access Memory nebudú zatiaľ súčasť štandardnej metodiky. SAM sa samozrejme budeme venovať, ale na lepšiu orientáciu tieto testy budeme orientovať do samostatného článku. Ale to len dočasne, kým nebudú mať podporu všetky grafiky GeForce (zatiaľ sa týka len RTX 3060). Potom prejdeme na opačný model a všetky karty budú testované so zapnutým SAM. Dovtedy však bude SAM v rámci štandardných testov vypnuté a výkonnostný nárast jeho vplyvom budeme publikovať zvlášť. Nikto tak nebude o nič ukrátený (ani tí, čo majú v skrinke čistokrvné AMD a ani majitelia platforiem Intel) a pekne sa zachová i prehľadnosť výsledkov. Predsa len dávať viac režimov jednej karty do rovnakého grafu (alebo mať namiesto 300 grafov 500 na článok) by už nerobilo dobrotu.

Výpočtové testy

Otestovať grafickú kartu komplexne aj z pohľadu výpočtového výkonu je zložitejšie, než urobiť závery z herného prostredia. Už len z toho dôvodu, že sa takéto testy obvykle viažu na drahý softvér, ktorý si „len tak do redakcie“ nekúpite. Na druhej strane sme našli spôsoby, ako vám ten dostupný výpočtový výkon priblížiť. Jednak vďaka dobre stavaným benchmarkom, jednak sú tu aj nejaké voľne dostupné a pritom relevantné aplikácie a do tretice sme i niečo investovali do tých platených.

Testy zahajuje CompuBench, ktorý počíta rôzne simulácie (mimo iné aj z hernej grafiky).  Potom prechádzame na populárny benchmark SPECviewperf (2020) , ktorý integruje čiastkové operácie z populárnych 2D a 3D aplikácií, medzi ktorými je 3Ds max či SolidWorks. Detaily o tomto testovacom balíčku nájdete na webe spec.org. Od rovnakého tímu je i SPECworkstation 3, kde je GPU akcelerácia v testoch Caffe a Folding@Home. V grafoch nájdete aj výsledky 3D renderu LuxMark 3.1 a pozoruhodný teoretický test GPGPU obsahuje aj AIDA64 s meraniami FLOPS, IOPS a rýchlostí pamätí.

Najväčšiu porciu testov si z pochopiteľných dôvodov ukrojilo 3D renderovanie. To napríklad aj v rámci praktických testov Blendery (2.91). Okrem Cycles grafiky potrápime aj renderermi Eevee a radeon ProRender (nech má nejaký spriaznený test aj AMD, keď už je väčšina  optimalizovaná na karty Nvidie s proprietárnymi frameworkami CUDA a OptiX). Zaujímavý by bol isteže aj add-on pre V-ray, na ten však momentálne redakčná kasa nestačí, ale možno sa nám podarí časom získať nejakú „press“ licenciu, uvidíme.

Aplikačné testy chceme do budúcna rozvíjať. Výhľadovo určite nejakým pokročilým testovaním AI (zatiaľ sme neprišli na rozumný spôsob) vrátane odšumovania (tam by už nejaké nápady boli, ale pre časovú tieseň sme ich zatiaľ nezapracovali).

Blender (Classroom)

Grafické karty sa dajú dobre uchopiť aj pri úpravách fotografií. Na získanie predstavy o výkone v populárnom Photoshope používame naskriptovaný Pugetbench, ktorý simuluje reálnu prácu z rôznymi filtrami. Medzi nimi sú i také, ktoré používajú GPU akceleráciu. Komplexný benchmark napovedajúci o výkone rastrovej a vektorovej grafiky je potom i v alternatívnom Affinity Photo. V Lightroome sú zase pozoruhodné farebné korekcie (Enhance Details) surových nekomprimovaných fotiek. Tie aplikujeme dávkovo na 1 GB archív. Všetky tieto úlohy vedia akcelerovať tak GeForce ako i Radeony.

Zase z iného cesta sú potom testy dešifrovania v Hashcate s výberom šifier AES, MD5, NTLMv2, SHA1, SHA2-256/512 a WPA-EAPOL-PBKDF2. Nakoniec ešte v broadcastových aplikáciách OBS a Xsplit meriame, o koľko sa zníži herný výkon počas nahrávania. To už neobstarávajú shadre, ale kodéri (AMD VCE a Nvidia Nvenc). Tieto testy poukazujú na to, akú má ktorá karta približne rezervu typicky na online streamovanie.

Možnosti hardvérovej akcelerácií je, samozrejme, viac, typicky pre strih a prevody videa. To je už však čisto v réžii kodérov, ktoré sú v rámci jednej generácie kariet jedného výrobcu vždy rovnaké, takže nemá zmysel ich testovať na každej grafike. Naprieč generáciami je to už iné a testy tohto typu sa skôr či neskôr objavia. Už len doladiť metriku, kde bude na výstupe vždy rovnaký bitrate a zhoda pixelov. To je na objektívne porovnávania dôležité, pretože kodér jednej firmy/karty síce môže byť v konkrétnom profile s rovnakými nastaveniami rýchlejší, ale na úkor nižšej kvality, ktorú má (ale i nemusí mať, to je len príklad) iný kodér.

Předchozí
Následující

22 KOMENTÁŘE

  1. Moc pěkná a obsáhlá recenze, palec hore! Zrovna tuhle kartu bych docela bral, ale v aktuální situaci si nechám zajít chutě 😉 Pane Samáku, čistě ze zvědavosti by mne zajímala jedna věc – má synchronizace RGB světýlek na grafice s odpovídajícím RGB SW měřitelný dopad na výkon karty? Tuhle kartu už asi nemáte, zkuste se na to podívat někdy příště s nějakou jinou. Proč se ptám – čirou náhodou jsem se začetl do technických specifikací nějakého SSDéčka s RGB od Patriotu, a výrobce uváděl, že RGB sync může snížit rychlost disku o 20-30% – „RGB sync may decrease up to 20-30% Read/Write speed“. Jestli to tedy může mít i nějaký vliv u grafik.

    • U SSD bych tomu možná i věřil, pokud LEDky obsluhuje samotný řadič, ale u grafiky bych očekával, že to už bude řídit separátní čip, který se jednou naprgá, a pak už poslušně svítí, maximálně jednou za pár sekund syncne.

      Osobně tedy nevidím smysl osazovat RGB osvětlení – sice sám mám svítící RAMky a ventilátory, ale to nebylo záměrem, prostě to tak vyšlo.

      • Jsem na tom podobně 😉 RGB (větráky a RAMky taky…) mám víceméně náhodou; na druhou stranu, protože mi kisna stojí vpravo spodkem lehce pod úrovní desky stolu a má skleněnou bočnici, decentně nastavené svícení mi večer přijemně osvětluje pracovní plochu s klávesnicí, takže proč ne… Právě to řízení LED je otázka a jak velký to může mít vliv. U SSD souhlas (maje na mysli M.2), u toho konkrétního typu to bude obsluhovat asi samotný řadič a u větších komponent bych očekával nějaký samostatný čip. Pak už to je otázka vlastního řízení – jenže, protože sw, i tohle může být poprasený a dělat po sběrnicích nějaký šrumec. Zvl. když si někdo do pecka nasází RGB komponenty od různých výrobců a navrch to zaplácne vícero RGB SW. A obecně známo je, cituji „RGB does improve performance, but only when set to red. If set to blue, it lowers temperatures. If set to green, it is more power efficient“ 🙂

  2. Ou ou … CZ web a Slovenský text… Ne nevadí mi to ,ba naopak člověk aspon trošku opráší jazyk ač občas mám problém něco přežvýkat a něco musím číst vícekrát.. 🙂
    Mám Trio 6800XT a je to nejlepší z této řady.. MSI příjemně překvapilo.

  3. Parádna recenzia, dva postrehy – neuveriteľne slabé výkony AMD v sekcii broadcasting, nVidia o generáciu napred.
    Druhý postreh sa týka posledných dvoch testov Photoshop, slabé karty majú lepšie skóre ?

    • Tie testy broadcastingu asi zle čítate. V grafoch je zaznamenaný pokles herných fps počas nahrávania obrazu (H.264, QHD, 19,7 Mb/s, 60 fps). Dalo by sa teda poznamenať, že menší pokles výkonu je lepší. Aj keď treba brať pri tom zobrať do úvahy to, že pri herne výkonnejších kartách je ten prepočet z celkovo vyšších fps nameraných v štandardných testoch (t.j. bez nahrávania) F1 2020. Tie najnižšie poklesy pri RTX 3060 teda neukazujú na to, že by to fungovalo najúžastnejšie, ale skôr na to, že „nie je z čoho odčítavať“. No, toto je trochu komplikovanejšie a budeme musieť nejako vymyslieť, aby bola interpretácia výsledkov testov broadcastingu jasnejšia.

      Čo sa týka výkonu vo Photoshope, respektíve i Lightroome (kde ma výkon RTX 3060 Ti v úpravách Enhanced Details obzvlášť prekvapil), tak ten zrejme nie je závislý od hrubej sily, respektíve celého GPU, ale od frekvencie. Čomu nahráva i porovnanie s celkovo výkonnejšou (ale „až“ o 40 MHz pomalšou) RTX 3070 Gaming X Trio. Ale i tak sú tie rozdiely (rádovo v jednotkách percent) v týchto veciach pomerne zanedbateľné. 🙂

        • Bavíme sa o tom broadcastingu? Ono to F1 2020 i s tým pomerne vysokým poklesom fps pri nahrávaní beží na RTX 3090 Gaming X Trio samozrejme vždy najrýchlejšie, tak v OBS ako aj v Xsplite.

          Prvý graf z trojice nižšie hovorí o priemerných fps bez nahrávania a zvyšné dva o poklese priemerných fps pri nahrávaní v jednotlivých broadcasteroch.

          • Ano, narážal som na testy broadcastu, už je to jasné.
            Zišli by sa testy výkonu enkódovania videa klasických formátov z kamery/videofoťáku HVEC.
            V sekcii fotografie zas výkony pri editovaní AI, tam idú grafiky na plný profil.

            • Výkon videoenkodingu sme do štandardných testov nezaradili preto, že je v rámci rovnakej generácie vždy rovnaký kodér. Takže testovať to na každej karte nemá príliš zmysel a užitočnejšie bude venovať tou sezónne nejaký väčší porovnávajúci test, kde bude i medzigeneračné porovnanie a tak, to by už mohlo byť zaujímavé. Zrovna toto bude ale dosť náročné i metodicky, nakoľko pri rovnakom nastavení profilu naprieč kodérmi bude na výstupe vždy iná kvalita. A samozrejme ten výkon má zmysel porovnávať pri rovnakej výstupnej kvalite, ku ktorej to treba v nastaveniach smerovať.

              Áno, testy AI skôr či neskôr zaradíme. Chceli sme ich mať v nejakom lepšom rozsahu už od začiatku, ale nakoniec sme nenašli takmer nič vhodné (či už z pohľadu toho, aby to fungovalo pod W10, alebo z pohľadu obsluhy. Keď s nejakým náročnejším editorom človek bežne nepracuje, tak sa v ňom celkom blbo vytvárajú aj nejaké testovacie simulácie. Ak máte nejaký tip (vrátane testovacej scény) a viete nás naviesť, tak by sme zaradenie testov AI mohli výrazne urýchliť. Ale čo sa týka fotiek, tak AI, respektíve jadrá tensor do nejakej miery využíva na úpravu rawov aj Lightroom v rámci toho Enhanced Details, preto GeForce v našich vychádzajú rýchlejšie než Radeony.

            • Ano, máte pravdu, čistý prevod videa by vychádzal výkonovo dosť podobne, ja som myslel pri kamerách/videofoťákoch na komplexný
              export/encoding videa po editácii. Tým myslím aplikáciu zložitých filtrov a prechodov, kde je už rozdiel výkonu veľmi výrazný aj v rámci rovnakej generácie GPU.

              Na testy výkonu AI pri úprave fotografií by som doporučil dve veľmi vydarené aplikácie od TopazLabs.
              AI Denoise – skvelý odšum pri zachovaní detailov
              AI Sharpen – borec v tom názve

              Stačilo by zvoliť jednu fotografiu 20-40Mpx trebárs v .jpg a tú používať pri prevzorkovaní. Aplikácie majú jednoduché ovládanie
              a tiež auto nastavenie.