AMD nedávno zlacňovalo svoje procesory a percentuálne najvyšší cenový pokles sa týka Ryzen 7 5800X. Ten dopĺňame do testov tesne pred vydaním dvoch nových osemjadrových modelov Ryzen 7 Zen 3. Model 5800X3D bude pre 3D V-Cache herne výkonnejší a 5700X pre nižšie nastavené PPT zase úspornejší a efektívnejší. Kde skončí Ryzen 7 5800X a z akých dôvodov bude prvý a stále jediný dostupný Vermeer s ôsmimi jadrami zaujímavý aj výhľadovo?
AMD Ryzen 5800X v detailoch
Osemjadrový Vermeer, teda procesor Ryzen 7 5800X, vyšiel už koncom roka 2020. To spolu s ostatnými Ryzenmi 5350 bez integrovaného grafického jadra. Dokonca mal spočiatku aj najlepšiu dostupnosť. To ale do určitej miery aj pre až o 120 USD vyššiu odporúčanú cenu, než u o generáciu staršieho Ryzen 7 3700X (takisto osem jadier/šestntásť vlákien). Preto sme tento procesor obchádzali a nechávali si jeho rozbor na „horšie časy“, keď nebude čo testovať.
A hoci u nás žiadne sucho, čo sa týka testov rozhodne neprichádza, tak už testy R7 5800X odkladať nemôžeme. Jednak preto, že tento procesor výrazne zlacnel. Jeho odporúčaná cena (MSRP) výrobcom sa znížila zo 449 USD na 300 USD. Znižovanie cien sa týkalo všetkých procesor z rodiny Vermeer od Ryzenu 5 5600 až po Ryzen 9 5950X, ale najvýraznejší percentuálny pokles AMD projektovalo práve do modelu 5800X.
Na najväčšom zlavnení 5800X má zrejme podiel aj to, že AMD čoskoro vydá ďalší, rovnako osemjadrový procesor, ktorý však bude mať 3D V-Cache. Nemá ísť však o žiadneho nástupcu a aby si tieto dva procesory nekanibalizovali predaje, tak je procesor s „bežnou“ vyrovnávajúcou pamäťou výrazne lacnejší. A to sme sa už dostali k druhému dôvodu, prečo už tie testy Ryzen 7 5800X nebolo možné odkladať. Ryzen 7 5800X3D vychádza už budúci týždeň a jeho testom by bez priamej konfrontácie s 5800X chýbalo korenie.
Štandardný Ryzen 7 5800X má osem jadier v šestnástich vláknach (podporuje teda technológiu SMT). Oproti šesťjadrovému modelu 5600X je tento procesor momentálne o zhruba sto eur drahší, má oficiálne o 100 MHz vyššiu základnú frekvenciu všetkých jadier (3,8 GHz) aj jedného jadra v jednovláknových aplikáciách. V praxi, pri priaznivom chladení a bez limitov napájania je však all-core boost Ryzenu 7 5800X vyšší o 200–300 MHz. S tým súvisí aj výrazne vyššia spotreba. Hodnotu PPT má 5800X spoločnú s Ryzenmi 9, teda 142 W, zatiaľ čo u Ryzen 5 je iba na 88 W.
Predtým, než prejdete na samotné merania (prípadne našu interpretáciu záverov z meraní), máme pre vás ešte porovnávajúcu tabuľku kompletných parametrov procesorov Ryzen 7 5800X a Ryzen 5 5600X.
Parametre
Článok pokračuje ďalšími kapitolami:
Nechybí v grafech hodnoty pro testovanou 5800X?
Díky za skoré upozornenie, už je to v poriadku. Zase tá hlúpa chyba čo minule…
predpokladam, ze testy boli robene s vypnutym re-barom, nikde som si tu poznamku nevsimol
Ak je to pravda, preco?
a este jedna, preco nie je otestovany aj PBO2? hoci ako poznamka pod ciarou. Skresluje to vysledne percenta vyhodnosti/nevyhodnosti (teraz mi ten test pride ako testovanie spotreby aut v laboratoriach)
Áno, bez ReBARu. V článku to ale uvedené je. Dôvod je jednoduchý. S aktívnym Resizable BAR by naprieč časom dochádza k významným zmenám výkonu a výsledky by boli skreslené, nekonzistentné. Tá technológia sa dynamicky vyvíja, rôzne do plusu i mínusu a v tomto smere je nestabilná (nevhodná na testy procesorov), aj preto všetky testy grafických kariet prechádzam aj bez ReBARu. S ReBARom môžu byť často vo výsledkoch také dobroty, že vo všetkom slabšia grafika vychádza lepšie ako výkonnejší a na základe toho sa, samozrejme, objektívne závery vytvárať nedajú.
K PBO2. Úplne všetko sa otestovať nedá, už tak máme najpodrobnejšie a najpresnejšie testy na internete. Pre vplyv PBO2 s rôznymi procesormi vidím lepší priestor v rámci testov základných dosiek. Procesory Intel sme takisto netestovali s ABT. Jasné, niekto to testuje v rámci štandardných metodík na procesory, ale na úkor iných, dôležitejších vecí.
„mi ten test pride ako testovanie spotreby aut v laboratoriach“ aaale, nekecajte. 🙂
co byste doporucili za upgrade ? ted momentale jedu na 3600bezX na b550 desce. uvazoval jsem o 5800x jako konecne cpu tehle generace, ale po prectení clanku by asi stacil i ten 5600x. grafiku mam 6700xt a hraju v qhd rozliseni. diky za odpovedi 🙂
Přece má teď někdy přece vyjít 5600 a 5700x. 5600 prý by mohl stát tak 4500Kč ale nevím jestli na to zdejší prodejci přistoupí.
pokud jen hraješ, tak viz Davamir. Ještě je ve hře 5800X3D, ten by měl podávat ultimátní herní výkon, ale je otázka, zda to využiješ.
Neviem neviem, upgrade CPU do herného počítača k monitoru s QHD. V tomto rozlíšení je už rozdiel vo výkone veľmi malý a s RX 6700 XT bude nárast herného výkonu v jednotkách percent aj s 5800X3D. Z hľadiska hardvérového nadšenca by som náhradu R5 3600 za výkonnejší procesor asi chápal (urobiť si radosť, aj keď si to človek nedokáže racionálne obhájiť, je niekedy fajn), ale inak…
ten 3600 by sel prodat okolo 4tis, takze doplatek by byl relativne maly. ano, to ja delam dost casto, ze to nema racionalni duvod, ale proste to potrebuju mit 😀 jak pise Davamir jsou ve hre i ty ořezane verze. ten 5700x by nemusel tolik topit.
Spotrebu (a zahrievanie) bude mať 5700X oproti 5800X stopercentne nižšiu. PPT je 88 (5700X) vs. 142 W (5800X). Uvidíme, aký rozdiel bude vo výkone.
takze recenze budou ? a bude i 5800X3D ?
Jasné. 😉
Který vůl dá za jetý 3600 4 tisíce, když za 3,5 má nový, procesor s lepším, o chlup, výkonem pro hry a o trošku nižší spotřebu, opět při hrách – myslím na i5-10400F…
treba vul, co ma uz AMD platformu a prislo mu to jako dobra koupe v dany moment Jiricku.
Ono by možná, aspoň u testů CPU, taky stálo za to přidat nějaké opravdu CPU-náročné hry (Civku, AoTS, Transport Fever2 apod.) – a uznávám, že najít nějaký kompromis (nebo naopak ideální, s jádry dobře škálující hru) pro výběr her je problém, protože každá má jiné nároky na počet threadů.
Zkoumat vliv běžných her na výkon CPU je, řekněme, trochu neefektivní a nevypovídající, tam bude vždy stačit 4-8 threadů, takže mi nedává smysl u testů CPU (zejména těch hiendových) testovat hry.
Ashes of the Singularity som kedysi na testy procesorov používal a v tých vysokých rozlíšeniach sa tá hra z priemeru nijako nevymykala a aj v Total War Warhammer II bol rozptyl väčší medzi lacnými a drahými CPU.
Prečo nedávajú u procesorov zmysel testy hier? Aj ked nejaké signifikantnejšie rozdiely sú iba v nižších rozlíšeniach (do Full HD), tak je z toho pekne vidieť, že nemá cenu kvôli hrám čo generáciu upgrade. Je pravda, že hry nevyužívajú potenciál xy-jadrových, ale ten výkon je pre väčšiu L3 cache a vyššie frekvencie v booste aj tak vyšší. Teda v rámci procesorov do mainstreamových pätíc. Samozrejme, hodnotiť negatívne Threadripper na základe výsledkov herných testov už nezmysel je, to súhlasím.
Právě proto házím do placu otázku, zda by nestálo najít hru, která bude CPU vytěžovat co nejvíce. Nejde o to najít „průměr“, ale další dílek do mozaiky reálného poměření CPU, protože fakt, že většina her je procesorově nenáročných, je jaksi znám. A smysl to nedává proto, že když otestuješ 5 her, kde rozdíl od mainstreamu výše bude 0,0nic, tak jen objevíš už známou pravdu (alias sice proměříš spoustu času, ale z pohledu testu výkonu procesoru nezjistíš nic).
Např. u online hraní BF1 mi vyšlo, že optimum bylo nastavit v user.cfg 10 threadů, pak bylo hraní nejplynulejší (z hlediska lagů, nikoli FPS)
Ten výber hier je podmienený dosť veľa vecami. Je fajn, aby boli tie jednotlivé tituly dostatočne populárne (aby bola okolo nich väčšia komunita, t.j. potenciálne aj vyšší príliv ľudí, čo sa o tie testy budú zaujímať), aby boli technologicky zaujímavé (to sa ale viac než procesorov týka testov grafických kariet) a v neposlednom rade i to, aby ich v priebehu času nerozhadzovali aktualizácie. To sa pomerne často deje v MS Flight Simulator, ktorý pred každým testom nového procesora pre istotu konzistencie precestovávam Ryzen 9 5900X. A teraz po poslednej aktualizácii to už zase nebolo konzistentné, tak sa museli výsledky zahodiť a začať ich zbierať odznova. Práve MFS po tej veľkej aktualizácii z júla minulého roka ale predstavuje hru, v ktorej na výkone CPU záleží viac než vo väčšine iných titulov. Zatiaľ čo priemerný rozdiel medzi Ci3-10105F a Ci9-12900K v rozlíšení 1440p je 15 %, tak v MFS je to až 40 %. Ale zase to z pohľadu testov kazia tie priebežné optimalizácie.
„když otestuješ 5 her, kde rozdíl od mainstreamu výše bude 0,0nic, tak jen objevíš už známou pravdu“ No, úplne 0,0nič to býva až v 2160p, teda pre hráčov stále vo veľmi okrajovom rozlíšení a či je to známa pravda, ťažko povedať… sem-tam človek narazí na nepravdivé videoporovnania, ktoré tvrdia, že tie rozdiely naprieč procesormi sú (pre zrejme veľmi vysokú chybu merania) aj v dvojciferných percentách. A často takéto nezmysly šíria aj kanály s obrovským dosahom, ktoré značne formujú verejnú mienku. Takže síce reálne rozdiely sú zanedbateľné, ale je dobré o tom vedieť a z pohľadu výkonu testu procesoru človek vie, že na hranie v UHD v drvivej väčšine prípadov celkovo rýchlejší nemá opodstatnenie.
A v čem současný procesor nestačí? Omezuje tě v něčem? V čem? Podle toho můžeme uvažovat že je potřeba něco nového a co
Jsem rád, že se opět vracejí recenze HW. Kdysi jsem tento web objevil právě díky recenzím.
je to dobrý cpu, nemít 3900X co jsem koupil do druhého PC v době nejhlubšího nedostatku tak bych ho bral. Ten 3900X byl tehdy za 8Kk tedy super koupě kdy pomalu tolik stál 5600X o hodně slabší tak nebylo o čem přemýšlet. Jasně, ten výkon v singlu není oslnivý, jako Skylake ale i tak postačí – v cpu-z 525b, tedy proti 12700K hodně hluboko. Ale je to jen bench a reálně to tak strašné není. RAMky jsem si nechal z přechodu z DDR4 3733Mhz na CL19 RGB – sice nic extra ale účel v PC č.2 splňují bohatě i doplňují estetický vzhled přes okno. Čipset by to pobral v klidu ale nějak se těžko hledá důvod proč procík dát pryč….
Děkuji za parádní recenze HW. Procesor jsem koupil když to byla novinka, a je to trhač asfaltu, který pár let bude stačit na cokoliv, co dělám (nahrazoval stařičký i3570). Dnešní procesory se v podstatě sami přetaktovávají podle možnosti napájení a chlazení. Takže podvoltování a dostatečné chlazení vymáčknou ještě trochu výkonu navíc.
Díky, Ryzen 7 5800X určite ešte nejaký ten rok poslúži… len škoda, že vtedy nebol za terajšie peniaze. 🙂
Muselo byť 40 kapitol?
Nechápem ako je možné, že vychádzajú takéto výsledky:
3DMark (Night Raid, Dx12) Graphics score:
– R7 5800X lepší ako R9 5950X
3DMark (Fire Strike, Dx11) Graphics score:
– i5-12400 najlepší (má vysoké frekvencie? Veľa jadier?)
3DMark (Time Spy, Dx12) Graphics score
– okrem i9-12900K všetky CPU s rovnakým score, aj i3-12100 ako R9 5950X
Assassin’s Creed: Valhalla (1080p@high)
– i3-10100F najlepší, lepší ako i9-12900K aj keď o chlp
Octane 2.0, overall score:
– R7 5800X lepší ako R9 5950X
Takže viac výsledkov mi nedáva zmysel. Keby bol raz lepší R9-5950X a raz i9-12900K, tak to dáva zmysel (16c vs. 8+8c), ale keď je slabší CPU lepší v rámci architektúry, to mi nejde do hlavy. Alebo APU lepší ako Ryzen X, tak to môže byť lepšou odozvou (monolit vs. chiplet).
Prvej otázke nerozumiem, vysvetlite prosím.
Niekedy tie výsledky môžu vyzerať zvláštne (a nedávať na prvý pohľad zmysel), ale nejaké opodstatnenie majú, ale určite sú správne. Ale keď to zoberieme postupne, tak ten Night Raid predstavuje pomerne nenáročné testy, kde bude mať 5800X oproti 5950X výhodu v o viac než 200 MHz rýchlejšom all-core booste. Zrejme z toho istého dôvodu 5950X vychádza horšie aj v Octane. Rovnaké skóre v Time Spy nevidím u žiadnych procesorov. Vyzerá to ale tak, že v záprahu bude vždy iba zopár jadier a kľúčové pre ten test je IPC a frekvencia tých jadier, na ktorých je rozložená záťaž. Assassin’s Creed je rarita, ale všimnite si, že čím v absolútnych hodnotách slabší procesor, tým vyššie fps v rozlíšení UHD (počítam, že na to narážate…) to vychádzať pre viac procesorov. V teste nejakého staršieho testu som sa nad tým tuším aj pozastavoval a mohlo by to byť horšou optimalizáciou pre viacjadrové procesory, u ktorých by možno pomohlo vypnutie HT/SMT. Pokúsim sa to niekedy vyskúmať, aby sme to vedeli uviesť presne. Comet Lake nad Rocket Lake v AC:V môže byť pre nižšie latencie L3 cache. To som Vám vysvetloval už minule. Inak máme odpovede už na všetko? Metodiku máme naozaj vo všetkých smeroch poriadnu a môžeme sa na ňu spoľahnúť a jasné, nejaké skreslenia a nedostatky v tých testoch sú, napríklad výsledky Core i9-12900K v HandHrake s x264, ktoré výhľadovo opravíme (pretestujeme s vyššou afinitou pre P-jadrá). Potom sú ešte trochu nekonzistentné výsledky Cyberpunk 2077 v UHD@Ultra, kde procesory od nejakého času dosahujú nelogicky horšie výsledky. Ala iba s detailami na Ultra vo veľmi vysokom rozlíšení. Keď je to niečo závažné, tak ako z času na čas v MSF, ktorý priebežne premeriavam s R9 5900X a keď je tá odchýlka naprieč meraniami vyššia ako 3 %, tak výsledky zahadzujem (čo sa stalo i tentokrát) a ide sa odznova. Nenájdete celkovo presnejšie testy, ako máme my.
A preto je tých čiastových testov kvantitatívne toľko (na 40 kapitol), aby keď sa z času na čas niečo vyhodí (tak ako výsledky MFS) to nezamávalo z dátami, na základe ktorých môžeme robiť plnohodnotné závery. Keby to bolo postavené na 2–3 testoch a z toho sa jeden časom stane nekonzistentný, bolo by to asi horšie, no. 🙂
1. otázka bola o tom či by nebolo lepšie niektoré kapitoly dať dokopy, aby ich nebolo tak veľa. Radšej dlhšie kapitol ako tak veľa. R7 5800X má pri plnej záťaži vyššiu frekv. ako R9 5950X pri využití 8 jadier?
„Rovnaké skóre v Time Spy nevidím u žiadnych procesorov” – https://ctrlv.link/shots/2022/03/20/uIF5.png – 17113 vs 17541 nie je úplne to isté, ale podstatne menší rozdiel ako medzi i9-12900K a druhým i5-12400.
S kapitolama souhlasím, drtivou většinu automaticky přeskočím 🙂
To vidím ako podstatne horšiu možnosť. V čom konkrétne je nevýhoda, že je tých kapitol viac? Takto je to pekne štrukturované (je na prvý pohľad zrejme, kde aké testy človek nájde) a pohodlné. Po zlúčení by to bolo už často na dlhé rolovanie stránky. Keby bola niektorá z kapitol príliš krátka (s jedným grafom), tak by sa nad tým dalo uvažovať, ale všetky sú obejmné a do budú čoraz väčšie, dlhšie. Aj preto nevidím zlučovanie kapitol ako dobrý nápad. A nezlepšilo by to asi ani SEO.
Jasné, že to nikto nepreklikáva rad radom, ale nájde si iba to, čo ho zaujíma. Po nejakom zlúčovaní by bola potreba sa prehravávať výsledkami testov, o ktoré nestojíte.
Ta latence RAM u Aida je strasna. 66ns u 5800x ja mam 5600x a mam 60ns (na ramkach Viper 3200 cl16@3600 cl18). copy, write, read stejne. Boost mam 4850 mhz ve hrach, v CB 4700mhz.
Kdyz jsem se dozvedel (po koupi 5600x) o tomhle CPU, trochu jsem znervoznel. Ale ted jsem v klidu 🙂 Poladeny 5600x je pro hry porad v pohode koukam.
Tenhle procak zariznula nemoznost OC. Jinak by se mi libil. Takhle netreba menit.
Diky za test.
On Ryzen 5800X nejde přetaktovat?
Ryzen 7 5800X môžné pretaktovať je. Možno si ho mýlite s modelom 5800X3D?
https://www.cnews.cz/ryzen-7-5800x3d-opravdu-nejde-pretaktovat-3d-v-cache-podle-amd-nevydrzi-vyssi-napeti/
Asi už viac času ste nemali, ale ja by som ocenil aspoň nejaké testy s povoleným PBO. Som zvedavý koľko to pridáva vo výkone a spotrebe.
Testy s PBO budú v rámci testov základných dosiek, kde je na analýzu vecí tohto typu viac priestoru. Takéto fungovanie procesorov pretaktovaných na krv môže je dosť skresľujúce – čo kus, to iné fungovanie na hranici jeho možností. V rámci testov základých dosiek sa budú používať vždy rovnaké vzozky a hoci nebudú teda všetky proceosry otestované s PBO, ale bude to presné.
Jo presne 3D pardon, nazvy jsou podobne a precetl jsem ted hodne o 5800X3D, omlouvam se. 5800X jde OC
5800x3D – nejde OC
Na ty latence jsem taky koukal. Někde jsem četl že 4 moduli vadí ryzenům, že ideální jsou 2 moduli. Při plném obsazení klesá rychlost RAM i u intelu. (V mém případě z T1 na T2.)
Po pravdě 4×8GB mi moc smysl nedává. Raději 2×16GB.
Asi to nebude hneď, ale ja vám teda pripravím nejaké to porovnanie dvoch proti štyrom modulom v dvojkanálkovom zapojení. Tiež som v éteri zaregistroval veľa nezmyslov. 🙂
Jestli bych mohl poprosit o nějaký test, tak bych velice ocenil RFObenchmark
https://www.revitforum.org/node/36875
Hlavně by mě zajímal 5800X3D. Veliká cache by se měla projevit.
Jasné, mrknem na to a pokiaľ to nebudú sprevádzať žiadne komplikácie, tak tým arzernál testov rozšírime. 🙂
Vďaka za tip!
Ach jo. Už zase:
„Trochu mrzuté je vyššie zahrievanie R7 5800X…..Ak vám nevadí vyššie zahrievanie…je adept na správnu voľbu“
Čemu by „vyššie zahrievanie“ mělo vadit?
Teploty jsou do 85C takže bez vlivu na výkon.
Napríklad tomu, že niekedy nebude celkom dobre možné chladenie lacnejšími (alebo menšími) chladičmi pri nízkej hlučnosti. A 82 °C pri maximálnom výkone (~ 145 W) s chladičom Noctua NH-U14S na plné otáčky, ktorý si inak v pohode poradí aj 350-wattový Threadripper 2990W, je celkom dosť. Ako to asi môže v lete vyzerať s mainstreamovou Fera 5 na 800 ot./min? Tam už nejaký pokles výkonu asi bude. Jasné, pri procesoroch Intel je to vysoké zahrievanie ešte horšie, ale tie si frekvencie all-core boostu držia stabilne aj an stovke a to vysoké zahrievanie zodpovedá spotrebe. Tým Intel nechcem nijako obhajovať, pri plnom výkone je tá ich neefektivita samozrejme naprd. Na pomery AMD sa ale 5800X zahrieva nadmerne a funkčné dôvody, prečo by to mohol byť problém, som uviedol. Uvidíme, o koľko lepšie to bude v tomto smere u R7 5700X.
Stačí na staviť ECO Mode a problém so zahrievaním je vyriešený. Ak to skombinuješ s curve optimizer tak získaš 90% výkonu s podstatne nižšou spotrebou.
OK, ty plné otáčky jsem přehlédl. Moje chyba.
ALE
Je to procesor postavený jako přímá konkurence nenažraným intelovským osmijádrům.
Ryzen 9 je jiná liga. Takže by se měl porovnávat s intelem a ne s R9.
Napsat do mínusů že se zahřívá více než R9 je špatný závěr.
Úplně stejně by se dalo napsat do plusů že žere méně než intel.
Napsal bych něco jako „Pohlídejte si chlazení.“
Ryzen 7 v žiadnom inom aspekte ako v tomto jednom neporovnávam. Keby sa ten záver (výkrik do mínusu) staval na tom, že sa pri maximálnom výkone menej zahrieva ako konkurenčný procesor Intelu, tak by to bolo dosť neadresné (pretože to by sa dalo aplikovať na väčšinu proceosrov AMD) a úplne by sa stratil ten „paradox“, ktorý je vhodné zvýrazniť. Veľa ľudí si z článku preletí iba tabuľku +/- a ako inak im predať informáciu, že procesor s rovnakou spotrebou (ako má Ryzen 9) vyžaduje výkonnejší chladič? Z „Pohlídejte si chlazení.“ si čitateľ veľa neodnesie.
Je to trochu iná situácia, ale pri Ryzen 7 5700X zase budem považovať za vhodné z plusov ukázať na to, že je zahrievanie výrazne nižšie ako u R7 5800X aj keď nejde o konkurenčné procesory (hoci k nejakej kabibalizácii medzi nimi zrejem dochádzať bude).
To zní rozumně.
ALE pro R9 platí to samé co pro TR (jak píši níže). Teplo se rovnoměrně rozloží po celé ploše chladiče.
Dovolil jsem si odhadnout kde mohl být chiplet ve vašem případě:
https://ctrlv.cz/tP1x
Po celém chladiči je pasta tekutá a vytvořila vrásky. V místech chipletu se spíš snaží drolit. Takže možná jen nevhodně zvolená pasta.
PS:
U R9 bych upozornil na správnou orientaci chladiče.
„Noctua NH-U14S . . . si inak v pohode poradí aj 350-wattový Threadripper 2990W“
Noctua NH-U14S má 6 heatpipe, které na 4 chipletový TR hezky sednou. To máme 58W na jednu pipe.
ALE R7 má jen jeden chiplet, takže se 4 trubky vůbec nezahřejí. To máme 73W na jednu pipe.
Z mého pohledu to je špatně zvolený chladič spíš než mínus procesoru.
V článku uvádíte že se testovalo na Z690 desce. Což je nesmysl. Takže nemohu ověřit orientaci chladiče. Ale předpokládám že je správná. V horším případě by chiplet seděl jen pod jednou pipe.
Ďakujem za upozornenie na chybu, kapitola s testovaciou zostavou vola z predošlého testu procesorov. Už je to ale opravené.
Na NH-U14S by som to rozhodne nezhadzoval. Ktorý chladič je potom vhodný? Aj vodné bloky majú centrované mikrokanáliky. Väčší problém než poloha heatpipe vzhľadom na umiestnenie čipletu je v tom, že sa vnútri čipu výkon/teplo sústredí na veľmi malej ploche. To síce aj na 5950X, ale ten sa zahreiva menej vďaka nižším frekvenciám all-core boostu.
NH-U14S rozhodně super volba pro všechny CPU nad 5800X.
ALE pro 5800X bych zvolil něco s vapor chambre. Bohužel se neprodávají? Takže něco s přímím kontaktem heatpipes. Přechod mezi základnou a trubkama zhoršuje přenos tepla. Aby základna měla smysl a rozvedla teplo po celé ploše ke všem trubkám, tak by musela být mnohem masivnější.
Něco s matným povrchem a v černé barvě, protože to zlepšuje odvod tepla až o 25%:
https://www.bisque.co.uk/blog-and-press/does-colour-affect-heat-output
Například ARCTIC Freezer 34 eSports za poloviční cenu dává 77°C v R20:
https://forums.tomshardware.com/threads/arctic-34-esports-duo-temps-ryzen-3800x.3708674/
Fotky TR + Noctua máte krásný:
https://www.hwcooling.net/testy-efektivity-threadripper-2990wx-proti-core-i9-7980xe/3/
Všechny trubky mají stejnou teplotu.
Tak ještě nafotit Noctuu posazenou na 5800X. A dozvíme se, jestli moje teorie je pravdivá.
Keď už sme pri tých mýtoch… „Přechod mezi základnou a trubkama zhoršuje přenos tepla.“ Momentálne ma trochu tlačí čas a nedokážem v dostatočnej podrobnosti (je to komplikovanejšie, než sa zdá) vysvetliť, prečo je to nezmysel. Ale pokiaľ na to neprídete sám alebo to neozrejmí niekto iný, tak sa k tomu vrátim. Asi by ste povedali, že aj chladenie bez IHS (teda čisto chaldič na kremíkovom puzdre) je efektívnejšie, ale keďže. Nápovedu, prečo to tak nie je, môžete hľadať v tomto delidovacom teste Kaby Laku alebo i Haswellu z čias dávno minulých. 🙂
Pri vyhodnocovaní teploty vonkajšieho plášťa heatpipe pozor. Emisivitné číslo nebolo nastavené na meranie lesklých plôch. A svietia tam tak práve z toho dôvodu, a rôzhodne sa teplota na nich neblíži k 100 °C, ako sa podľa toho kontrastu zdá. Ale vďaka za tip na článok, píšem si, niekedy sa pozriem na to, aký je vplyv zahrievania heatpipe v závislosti od polohy čipu. 🙂
Děkuji za odkazy. Takže rozvaděč tepla odvádí dobře svoji práci. Stejně si nemyslím že by velikost chipu působila značné problémy. Teplo se šíří podobně jako zvuk, tedy všemi směry. Křemík je příliš nízký na to, aby mohl přenést významné množství tepla. Hodnoty z AMD nelze porovnávat s hodnotami z intelu, když každý měří teplotu jiným způsobem.
Není spoj jako spoj. Ideální jsou dvě roviny co nejblíže u sebe s přítlakem a s vrstvou pasty/tekutiny. Tím se vyřeší tepelná dilatace. Cokoliv jiného může působit problémy. Hlavně při změně teplot.
Pamatuji doby, kdy výrobce stahoval celou sérii chladiče z trhu, protože měl špatné spoje mezi základnou a heatpipe. Z těchto dob pochází onen mýtus. Noctua to sice nebyla a Váš kousek je řádně ověřený 350W TR. Ale červeným kruhem označené se mi nelíbí: https://ctrlv.cz/t3yu
S termokamerou (a s bezdotykovým měřením teploty) zkušenosti mám. ANO, odrazy působí velké nepřesnosti. Správné osazení věžových chladičů testuji přiložením prstu na konce heatpipe.
Když má CPU přes 80°C, tak opačné konce heatpipe mají přes 70°C. Tedy na nich neudržíte prst déle než minutu. Jestli jsou jen vlažné, tak je něco špatně. Až tak dobrý je přenos pomocí odpařování/kondenzování. Protože při změně skupenství se spotřebovává/uvolňuje velké množství tepla. Ještě dobrou účinnost má proudící voda. Na druhou stranu se stávalo Dell notebookům, že se z heatpipe ztratila kapalina. To pak nepomůže ani svěcená voda (narážka na to, jak WIFT přeřízl velkou Vanessu:-).
To, čo ste zakrúžkovali je bežné a nejde o defekt. Jedná sa len o vonkajšú záležitosť na takej krátkej dráhe a pod kontaktou plochou s procesorovým IHS je všetko v poriadku. Tento konkrétny kus je navyše preverený 300-wattovým Core i9-12900K s AVX-512. Na EHW som sa kedysi zaoberal tým, ako sa chladiče ktorých výrobcov kus od kusu môžu rozchádzať (keď pohladáte, tak možno nájdete, sám už presne neviem, súčasťou ktorého testu chladiča to bolo :)) a u Noctuy je jeden ako druhý.
„Väčší problém je v tom, že sa vnútri čipu výkon/teplo sústredí na veľmi malej ploche.“
To je právě ten mýtus, který se snažím vyvrátit.
V intel CPU se děje to samé. Rozdíl je v tom že AMD má teplotních čidel spoustu a ukazuje tu nejvyšší teplotu. Intel ukazuje teplotu průměrnou. Oba čipy se hřejí stejně.
A ano 5800X je z AMD procesoru nejžhavější. A i přes to se dá v pohodě uchladit chladičem za 1000Kč.
Jestli má někdo problém s teplotou na dražším chladiči, tak chyba není v CPU.
Plocha intelovského čipu, ktorý má rovnako 8 jadier, je ale 2,5× menšia. Chladič s vapom chamber asi prinesie nejaké zlepšenie, respektíve pomerový rozdiel oproti iným Ryzenom 5000 môže byť menší. Ale čo to bude platné? O ktorom chladiči s výparníkovou komorou by sa dalo povedať, že je fakt slušný (a aby sme sa neobmedzovali, tak berme do úvahy všetky, čo kedy vyšli, teda aj tie, čo sa už nepredávajú. Jasné, odvod tepla z plochy IHS je rovnomernejší, ale čo z toho, keď je aj tak výrazne pomalší?
Ještě jednou a definitivně naposledy.
Odvod tepla s plochou čipu nemá nic společného. Přenos do stran je jen na vzdálenost několika mm. Což odpovídá tloušťce čipu/chipletu. Důkaz: https://youtu.be/aTYIT2_KEQE
Možno len nerozumiem, ale zdá sa mi, že tvrdíte, že prierez materiálu nemá vplyv na rýchlosť prestupu tepla?
Právě že tvrdím, že průřez má vliv na prostup tepla.
Na to jaký průřez má chiplet 5800X se můžete podívat:
https://www.flickr.com/photos/130561288@N04/sets/72157716803186398/with/50579552573/
Já výšku odhaduji na 1mm. To je moc málo na to aby jim mohlo proudit teplo do stran.
Nevím jakou výšku(průřez) má 4300U z videa. V čase 20:00 (R20 multi) je vidět jak teplo ze 4 jader proudí měděnými spoji do podložky. A pak trochu tepla přechází křemíkem do stran do vzdálenosti cca 2mm. Rozvaděč tepla je z vodivějšího materiálu (Měď má 400 a křemík 150Wm−1⋅K−1)a tlouštku má odhadem 2mm. Takže je na tom výrazně lépe než chiplet. Ale i tak nevěřím že by teplo rozvedl po celé styčné ploše CPU. To samé platí pro základnu chladiče Noctua.
Zajímavé, při téhle ceně to docela pohřbívá starší modely jako 10900F. Ale na druhou stranu ještě zajímavější je, že výkon/watt je daleko lepší u 10400F než u 5800X? Opravdu zajímavé.
Efektivita 5800X je oproti ostaným Ryzenom 5000 Vermeer slabšia. Očakávam, že najväčší prínos 5700X bude práve v podstatne lepšom výkone na watt a aj preto sa AMD na pomalší procesor nebojí nasadiť rovnakú MSRP.
10. generace se hodně povedla, 10400F běží out of box na cca 1V VCore, mě nejde přes 65W ať se snažím jak se snažím. Někteér stresstesty to dostávají jen na 55W – třeba Cinebench23. Herní spotřeba je pak mezi 30-50W, Mám na tom Freezer34 s 400rpm na ventilátoru, konstantně, idle, plný load… nejvíc jsem na jádrech viděl 73 stupňů (po cca hodině v Prime95), Když to dám na nějakých 50% PWM, tak to CPU pak nejde přes 50, ale kod by poslouchal 800rpm..
Teď jsem synovi upgradoval počítač a dal tam 10100F a stock chladič… Konstantně 1000rpm, nejvxyšší teploty co jsem viděl byly mid 70, při hraní spíše mid 60, chladič nejde slyšet.
Škoda těch špatných latencí. Já mám s obyč patriotama 3600@3800Mhz – Cl 18-20-20-38-89 – 59ms a to už udělá sakra velký rozdíl ve hrách. Pak samozřejmě nastavit negativní offset na napětí a ve hrách mi boostují jádra na 4,8Ghz 🙂
Taky mas Patriot? JA pouzivam nejlevnejsi patriot 3200mhz CL16, ale povedlo se OC na 3600mhzCL18 – 60,3NS
Ja jsem povolil PBO limity na max co deska povoluje a Scalar x2 – boost 4850mhz vic mi moje deska neumoznuje, jinak myslim by 4,9-4,95 dal. Nebudu davat 3tis za desku abych si pomohl o 50mhz 🙂
Prečo bol použitý starší Metro Exodus namiesto novšieho Metro Exodus Enhanced Edition? O to viac, keď má v odporúčaných požiadavkách 8jadrový procesor?
Enhanced Edition v čase, keď sme rozbiehali metodiku na testy CPU, bola horúca novinka. Takéto hry nepovažujem za vhodné používať na testy čohokoľvek, kde chce človek budovať nejakú databázu. Výkon naprieč časom sa totiž môže výraznejšie meniť a je vždy dobré nechať hru trochu odstáť. Teraz by to už asi šlo, ale zrovna v testoch procesorov mi nedáva príliš zmysel zahadzovať výsledky z pôvodného Metra Exodus, pretože EE prináša hlavne zmeny v grafike. Z rovnakého dôvodu ešte furt čakám so zaradením God of War a AOE IV. Odporúčané požiadavky… veľmi by som sa nimi neriadil, obvykle bývajú ťahané z brucha (pokiaľ teda niejde o niečo typu, že bez hardvérovej podpory RT hra nejde ani zapnúť a podobné dobroty). 🙂
Taktiež mám problém so Shadow fo the Tomb Raider. Level of details vyťažuje procesor najviac zo všetkých možností, avšak ani raz nebol nastavený na ultra. Ak by si ho nastavil na najvyššiu hodnotu pri všetkých testoch tak ti garantujem, že by si dostal diametrálne iné hodnoty v grafoch. Pre porovnanie, môj 5600X ešte aj v rozlíšení 1440p dostáva poriadne zabrať a v Paitity trpím CPU bottleneckom. A to mám „len“ RTX 3070 Ti.
Ultra je Highest + Ray Tracing na Ultra? Jasné, že výsledky budú iné, s takýmto nastavením testujeme grafické karty. Pre testy procesorov v zapnutom RT zmysel príliš nevidím.
Ale ja hovorím o Level of detail. To nemá s RT nič spoločné.
Aha, už rozumiem. Zle som to pochopil, ospravedlňujem sa. Máte pravdu, áno, nastavenie Level of Detail je ešte možné o úroveň povýšiť (z High na Ultra). Profil Highest to ale dáva na High.
Kombinácií rôznych možností nastavení je, samozrejme, vždy viac. Ale v rámci testov procesorov to nemá zmysel príliš rozoberať. Niektorí recenzenti dokonca nad nízke detaily ani nechodia, aby lepšie vynikli rozdiely medzi jednotlivými procesormi aj za tú cenu, že takéto nastavenia sa s praxou nestretávajú.
Prosím, nevykaj mi.
Moja pointa je, že ak sa testuje procesor, tak sa majú použiť také nastavenia, ktoré ho vyťažia na maximum. Testovať ho v 720p je k ničomu, keďže v takomto rozlíšení ho nebude používať takmer nikto. Ale Level of detail si môžu zvýšiť aj ľudia so slabšou grafickou kartou, keďže primárne zaťažuje CPU a nie GPU.
Súhlasím, že rozlíšenie 720p s nízkymi detailami je do praxe k ničomu, ale pre procesor je to vyššia zátaž ako v 2160p@Ultra, čo vidieť pekne aj na spotrebe. Netvrdím však, že s tým Level od Detail v SOTTR nemaš pravdu. Priznám, že závislosť detailov na záťaž CPU a GPU v tej hre dopodrobna zanalyzovanú nemám.
Ja bych rad zaloboval za test, ktery by vzajemne porovnaval AMD vs Int a/nebo i dvou cpu stejne znacky v ramci celkoveho podobneho MT vykonu, ale postupnem zatizeni jednotlivych jader. To znamena, jak ten vykon skaluje proti sobe, kdyz se zatezuje 1,2,3,4, atd. thready. Jediny test kde se da neco takoveho najit je tady a vysledky jsou z toho vic nez zajimave pro pochopeni, jake MT zateze danemu CPU sedi a kde ma slaba mista.
https://b2c-contenthub.com/wp-content/uploads/2021/11/12th_Gen_Threadscaling_Percentage_vs_Ryzen_9.jpg?resize=1536%2C1026&quality=50&strip=all
Treba tady jde hezky videt, jak je hybridni architektura Intelu vykonove „nelinearni“, pokud se podivame na skalovani vykonu v zavislosti na poctu zatizenych threadu, ve srovnani s podobne vykonym AMD (byt s o generaci nizsim IPC). Taky jde videt, ze krivka Intelu u prvnich 8T klesa pomaleji, nez u AMD, atd…
5800X má 16 threads. Ve všech grafech po najetí myší se ukáže 12
https://ctrlv.cz/UsDK
Díky! Opravené. To je pozostatok z R5 5600X. Tak predsa len niekto študuje aj tie vyskakujúce okná pri grafoch, super. 🙂