Hlavní navigace

Intel Core i9-13900K: Takto vyrovnaného soupeře procesorům AMD už dlouho nepamatujeme

24. 10. 2022

Sdílet

Intel Core i9-13900K
Zdroj: Ľubomír Samák

S 13. generáciou procesorov Core (Raptor Lake) Intel výrazne posunul koncept big.LITTLE a rozhodovanie sa, či je „lepšia“ Core i9 (13900K) Alder Lake alebo Ryzen 9 79x0X je teraz zložitejšie ako kedykoľvek predtým. Ak by ste hodnotili čiastkové vlastnosti a z nich potom spravili sumár, nejaké číselné hodnotenie na základe sledovaných kritérií, bolo by to vždy veľmi tesné.

Intel Core i9-13900K v detailoch

Procesory Intel Raptor Lake majú toho so staršími Alder Lake veľa spoločného, ale v niektorých detailoch sa pritom líšia. V každom prípade sa jedna evolučnú generáciu procesorov, v poradí druhú od Intelu, ktorá je postavená na koncepcii big.LITTLE, teda symbióze veľkých jadier (Golden Cove) a malých (Gracemont).

Výrobný postup je použitý síce stále 7 nm (Intel 7), tak ako u procesorov Alder Lake, ale jedná sa o jeho vylepšenú verziu. Kedysi by ju Intel býval označil znamienkom „+“, ale teraz tento výrobný postup označuje ako Intel 7 Ultra. Intel pritom uvádza, že pri rovnakom napätí sú dosahované o 200 MHz vyššie frekvencie alebo rovnaké frekvencie sú dosahované pri napätí nižšom o 50 mV.Výrobný postup je použitý síce stále 7 nm (Intel 7), tak ako u procesorov Alder Lake, ale jedná sa o jeho vylepšenú verziu. Kedysi by ju Intel býval označil znamienkom „+“, ale teraz tento výrobný postup označuje ako Intel 7 Ultra. Intel pritom uvádza, že pri rovnakom napätí sú dosahované o 200 MHz vyššie frekvencie alebo rovnaké frekvencie sú dosahované pri napätí nižšom o 50 mV.

Aj vďaka tomu má Raptor Lake výrazne vyššie takty. Procesor Core i9-13900K, ktorý je predmetom testov tohto článku, je oproti svojmu predchodcovi (Ci9-12900K) na všetkých jadrách (t.j. na „P“ aj „E“) o 600 MHz rýchlejší tak v jednovláknovej (5,8 GHz) ako i v mnohovláknovej záťaži (5,5 GHz).

Intel Core i9-13900K spredu a zozadu Intel Core i9-13900K spredu a zozadu

Navýšenie frekvencií neznamená jediný dôvod pre výrazne vyšší výkon. Ten z pohľadu aplikácií, ktoré dokážu využiť všetky vlákna, spočíva najmä v navýšení počtu „efektívnych“ (E) jadier. Tých má Ci9-13900K oproti Ci9-12900K dvakrát toľko – 16. Spolu s 8 „výkonnými“ jadrami s Hyper Threading (dve vlákna na jedno jadro), to dáva spolu 32 vlákien. A okrem nich eventuálne aj 350 W.

TDP/PL1 sa nezmenilo, to zostáva na 125 W, ale benevolentnejší napájací limit (PL2), na ktorý sa viaže 5,5 GHz, je o trochu vyšší (253 W), než u Ci9-12900K a papierovo s vracia ku Core i9 Rocket (11900K – 251 W) a Comer Lake (10900K – 250 W). Z generácie Rockert Lake sa vracia aj podpora Adaptive a Thermal Velocity Boostu, ktorý na základe zahrievania riadia frekvencie vo viacvláknovej (ABT) a jednovláknovej záťaži (TVB).

Core i9-13900K tak ako aj všetky ostatné „125 W“ procesory Intel Raptor Lake majú pre P jadrá väčšiu cache L2. Namiesto 1,25 MB (Alder Lake) má na jedno jadro 2 MB. Pri malých E jadrách je zväčšenie dvojnásobné, na 4 MB. V prípade E jadier však ide o zdieľanú cache, ktorá je spoločná pre štyri jadrá.

Novinka je aj oficiálna podpora rýchlejších pamätí DDR5, z DDR5-4800 (Alder Lake) na DDR5-5600 (Raptor Lake). Tak ako vždy budú na vybraných doskách vybrané moduly fungovať aj pri vyšších rýchlostiach s vyššou priepustnosťou. Výhoda oproti procesorom AMD Ryzen 7000 je z zachovaní duálneho pamäťového radiča, ktorý podporuje aj pomalšie, ale najmä stále výrazne lacnejšie pamäte typu DDR4.

Jednou z vecí, ktorá sa nezmenila, je i konektivita. Aj procesory Intel Raptor Lake majú v sebe radič s podporou PCI Express 5.0 ×16, ktorý je určený na pripojenie grafických kariet. Tieto linky sa dajú rozdeliť na ×8/×8 pre dva sloty. Zvlášť rozhranie PCIe 5.0 na SSD (NVMe) Raptor Lake nemá a na ich pripojenie je vyvedené rovnaké rozhranie ako u procesorov Alder Lake – PCIe 4.0 ×4.

Windows 10 môže byť, ale aktuálny

Tradičná, veľmi prepieraná téma – podpora operačných systémov. Správca vlákien vo Windows 11 je zrejme lepšie optimalizovaný pre big.LITTLE a pre konkrétne úlohy prideľuje vhodnejšie konkrétne typy jadier. To ale neznamená, že by ste pod Windows 10 nutne museli trpieť nejaké ujmy na výkone tým, že plánovač správne nerozozná jadrá a náročnejšie úlohy pridelí pomalším, efektívnym. To sa, samozrejme, niekedy deje, ale tieto prípady sú v drvivej menšine.

V stovkách testov, na ktorých je postavená naša metodika, sú to situácie pri kódované videa kodérom x264 v HandBrake (týka sa to aj v čase písania najnovšej verzie 1.5.1), výpočtov šachových kombinácii Stockfish 13 a celá záťaž sa iba E jadrám prideľuje aj v yCruncher. Tieto testy preto s big.LITTLE vynechávame, aby v grafoch nezavádzali. Vynútením vyššej afinity sa to dá obísť a procesor pôjde na plný výkon, ale to je pomerne neštandardná operácia mimo používateľský komfort a preto to berieme tak, že pod Windows 10 sú tieto aplikácie „nepoužiteľné“.

Možno ste postrehli, že riešením je zmeniť v ovládacom paneli plán napájania z „vyváženého“ na plán „maximálneho výkonu“, ale na základne našej skúsenosti musíme poznamenať, že nejde o riešenie a celé sa to správa veľmi zvláštne. Chvíľu, po zahájení testu, to si to ten výkon na P jadrách vydupe, ale iba ne veľmi krátky čas. Priebeh vývoju výkonu dobre reflektuje aj tento priebeh spotreby pri kódovaní x264 (HandBrake), kde je síce dobrý nábeh (zapojené naplno sú aj P jadrá), ale po pár sekundách výron dramaticky klesá a končí na úrovni E jadier.

Budeme to ešte podrobnejšie skúmať, zatiaľ je ale priebežné stanovisko také, že plán napájania s maximálnym výkonom príliš nepomáha. Ale znovu, väčšinou procesory na plný výkon bežia aj pod Windows 10. Aj keď je dôležité poznamenať určité zhoršenie oproti Core i9-12900K. To typicky so starším zostavením OS a v hrách.

So zostavením W10 v 21H2 bol výkon v niektorých hrách ďaleko za očakávaniami a s verziou 22H2 je výrazné zlepšenie (najmä v CS:GO a v DOOMe Eternal, k čomu máme aj samostatný porovnávajúci test). Napriek tomu to vyzerá, že k nejakému obmedzeniu v hrách pod Windows 10 predsalen dochádza. To pri postupnom prechode na W11 zistíme a všetko podrobne zmapujeme.

Dôvod, prečo procesory stále testujeme pod Windows 10 je v tom, že preferujeme stabilnejšiu platformu, do ktorej réžie naprieč časom výrazne nezasahujú aktualizácie, ako tomu môže byť v prípade Windows 11. To je, samozrejme, hypotéza, ale pomerne logická. Z pohľadu big.LITTE je síce nevýhoda, že práce na W10 „sú už dokončené“, ale aspoň sa tak výrazne nemení testovacie prostredie a konzistencia výsledkov je určite podstatne lepšia, než začať na W11, ktorú ešte čaká veľa zásadných uprav, ktoré z pohľadu procesorov menia režijné nároky.

Meteor Lake budeme už ale testovať na Windows 11 s tým, že postupne premeriame aj Raptor Lake a uvidíme, ako zmena operačného systému postihne výsledky iných procesorov, čo bude a čo nebude treba z porovnávajúcich grafov vyhodiť a podobne. Toľko teda z našej strany k problematike okolo toho, ako to vidíme s operačným systémov v rámci testov procesorov. Ešte prehľad kompletných parametrov Core i9-13900K a môžete prejsť k meraniam, o ktoré stojíte.

Článok pokračuje ďalšími kapitolami:

Metodika: výkonnostné testy

Herné testy

Výkon v hrách testujeme v štyroch rozlíšeniach s rôznym nastavením grafických detailov. Na rozbeh je to jedno viac-menej teoretické nastavenie v 1280 × 720 px. Pri tomto rozlíšení sme dlho laborovali s nastavením „správnych“ detailov. Konečné slovo nakoniec padlo na najnižšie možné (Low, Lowest, Ultra Low, …), aké hra dovoľuje.

Niekto by mohol voľbu rozporovať tým, že procesor v takýchto nastaveniach nepočíta koľko objektov sa vykresľuje (tzv. draw calls). S vysokými detailmi v tomto veľmi nízkom rozlíšení však nebol veľký rozdiel vo výkone v porovnaní s rozlíšením FHD (ktoré takisto testujeme). Naopak záťaž na GPU bola jasne vyššia a toto nepraktické nastavenie má poukazovať práve na to, aký má procesor výkon pri čo najnižšej účasti grafickej karty.

Vo vyšších rozlíšeniach sú už nastavené detaily a vysoké (pre FHD a QHD) a najvyššie (pre UHD). Vo Full HD ešte obvykle s vypnutým Anti-Aliasingom, celkovo už ale ide o pomerne praktické nastavenia, aké sa i bežne používajú.

Výber hier je s ohľadom na pestrosť žánrov, hráčsku popularitu a náročnosť na procesorový výkon. Kompletný zoznam je v kapitolách 7–16. V hrách, kde je vstavaný benchmark, používame ten, v iných máme vytvorené vlastné scény, ktoré s každým procesorom dookola a vždy rovnako prechádzame.

Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.

Výpočtové testy

Začíname zľahka, PCMarkom 10, ktorý v rámci kompletnej súpravy „benchmarku pre modernú kanceláriu“ testuje viac ako šesťdesiat čiastkových úloh v rôznych aplikáciách. Tie následne škatuľkuje do tematických kategórií, ktorých je už podstatne menej a pre čo najlepšiu orientáciu zapisujeme do grafov bodový zisk z nich. Celkové skóre máme potom pre jedno i viacvláknový výkon aj z Geekbench 5. Jednoduchšie úlohy v testoch zastupujú i testy vo webovom prehliadači – Speedometer a Octane. Ďalšie testy predstavujú už obvykle vyššiu záťaž alebo sú cielené na pokročilého používateľa.

Výkon pre 3D rendering meriame v Cinebench. V R20, ktorej výsledky sú rozšírenejšie, ale hlavne v R23. Renderovanie v tejto verzii pri každom procesore trvá dlhšie, cyklí sa minimálne desať minút. 3D renderovanie testujeme aj v Blenderi, s renderom Cycles v projektoch BMW a Classroom. Druhý menovaný si môžete porovnať aj s výsledkami testov grafických kariet (obsahuje rovnaký počet dlaždíc).

Ako sú procesory stavané na prácu s videom testujeme strižných editoroch Adobe Premiere Pro a DaVinci Resolve Studio 17. To prostredníctvom pluginu PugetBench, ktorý sa venuje všetkých úlohám, s ktorými sa môžete pri úpravách videa stretnúť. Služby PugetBenchu využívame aj v Adobe After Effects, kde sa zase testuje výkon pri vytváraní grafických efektov. Niektoré čiastkové úlohy používajú na urýchľovanie GPU, ale to nikdy nevypíname, čo v praxi nebude robiť nikto. Bez GPU akcelerácie niektoré veci ani nefungujú, ale naopak je zaujímavé sledovať, že je rôzny aj výkon v úlohách, ktoré urýchľuje grafická karta. Časť operácií totiž stále obsluhuje CPU.

Kódovanie videa testujeme v HandBraku a v benchmarkoch (x264 HD a HWBot x265). x264 HD benchmark funguje v 32-bitovom režime (64-bitový sa nám pod W10 nepodarilo konzistentne rozbehať a všeobecne pod novšími OS môže byť nestabilný a vykazovať chyby vo videu). V HandBraku používame pre AVC procesorový kodér x264 a pre HEVC x265. Podrobné nastavenia jednotlivých profilov už nájdete rozpísané v príslušnej kapitole 25. Okrem videa kódujeme i audio, kde sú všetky podrobnosti uvedené takisto v kapitole týchto testov. Do činenia s výkonom procesorových kodérov môžu mať aj hráči, ktorý si svoje hranie nahrávajú na video. Výkon „procesorového broadcastingu“ preto i my testujeme v dvoch dobre rozšírených aplikáciách OBS Studio a Xsplit.

Dve kapitoly máme vyhradené aj pre výkon pre úpravu fotiek. Adobe má samostatnú, kde znovu cez PugetBench testujeme Photoshop. V Lightroome PugetBench ale nepoužívame, pretože ten si pre stabilný chod kladie rôzne úpravy OS a celkovo sme sa ho radšej vzdali (pre vyššie riziko komplikácií) a vytvorili sme si vlastné testovacie scény. Obe sú na procesor náročné, či už ide o export RAWov do 16-bitového formátu TIFF s farebným priestorom ProPhotoRGB alebo generáciu náhľadov 1:1 k 42 fotkám bezstratového formátu CR2.

Máme ale i niekoľko alternatívnych aplikácií na úpravu fotiek, v ktorých testujeme výkon CPU. Patrí medzi ne Affinity Photo, v ktorom používame vstavaný benchmark, alebo XnViewMP pre dávkové úpravy fotografií či Zoner Photo Studio X. Z naozaj moderných sú to potom tri aplikácie Topaz Labz, ktoré využívajú algoritmy AI. DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Topaz Labs svoje výsledky často a radi porovnávajú s aplikáciami Adobe (Photoshop a Lightroom) a chvála sa lepšími výsledkami. Tak uvidíme, možno sa na to niekedy pozrieme i z obrazovej stránky. V testoch procesorov nám ale ide predovšetkým o výkon.

Komprimovací a dekomprimovací výkon testujeme v benchmarkoch WinRARu, 7-Zipu a Aida64 (Zlib), dešifrovanie potom v TrueCrypte a Aida64, kde sú okrem AES aj testy SHA3. V Aida64 testujeme v kapitole matematických výpočtov aj FPU. Z tejto kategórie vás ale môžu zaujímať aj výsledky Stockfish 13 a dosahovaný počet šachových kombinácií za jednotku času.

Veľa testov, ktoré sa sajú zaradiť do kategórie matematických realizujeme v SPECworkstation 3.1. Jedná sa o súbor profesionálnych aplikácií s presahom i k rôznym simuláciám, ako je napríklad LAMMPS či NAMD, čo sú molekulárne simulátory. Podrobný opis k testom z SPECworkstation 3.1 nájdete v tomto odkaze zo stránok spec.org. Zo zoznamu pre redundanciu netestujeme len 7-zip, Blender a HandBrake, pretože výkon v nich meriame v zvlášť aplikáciách. Detailný výpis výsledkov SPECWS inak predstavuje obvykle časy alebo fps, ale my do grafov uvádzame „SPEC ratio“, ktoré hovorí o bodovom zisku – vyšší znamená lepší.

Nastavenia procesorov…

Procesory testujeme vo východiskových nastaveniach, bez aktívnych technológií PBO2 (AMD) alebo ABT (Intel), ale pravdaže s aktívnym XMP 2.0.

… a aplikačné aktualizácie

V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú. Na druhej strane ani úmyselné zastarávanie (a testovanie niečo neaktuálne, čo sa už správa inak) by nebola úplne cesta.

Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každom procesore uvádzame, kedy bol testovaný. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania každého procesora. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.

Metodika: ako meriame spotrebu

Odmerať spotrebu procesora je pomerne jednoduché, podstatne jednoduchšie než pri grafických kartách. Všetko napájanie ide cez jeden alebo dva káble EPS. Dva na zväčšenie prierezu používame i my, čo sa hodí pri výkonných procesoroch AMD do sTR(X)4 či pre Intel HEDT a vlastne skoro už i pre mainstreamové procesory. Na meranie prúdu priamo na vodičoch máme kliešte Prova 15. To je podstatne presnejší a spoľahlivejší spôsob merania ako sa spoliehať na interné snímače.

Jediné obmedzenie našich prúdových klieští môže byť pri testoch najvýkonnejších procesorov. Tie totiž maximálny rozsah našich klieští 30 A, pri ktorom je garantovaná vysoká presnosť, už prekračujú. Na väčšinu procesorov je rozsah optimálny (dokonca aj pre meranie nižšej záťaže, kedy sa dajú kliešte prepnúť na menší a presnejší rozsah 4 A), ale modely so spotrebou nad 360 W budeme testovať až na vlastnom prípravku, ktorého prototyp už máme zostrojený. Jeho merací rozsah obmedzujúci už nebude, ale zatiaľ výhľadovo budeme pracovať s prúdovými kliešťami Prova.

Kliešte sú pred každým meraním riadne vynulované a pripojené k multimetru UNI-T UT71E. Ten vzorky s hodnotami prúdu počas testov zaznamenáva cez rozhranie IR-USB a v jednosekundových intervaloch ich zapisuje do tabuľky. Z nej potom môžeme vytvárať čiarové grafy s priebehmi spotreby. Do pruhových grafov však vždy zapisujeme priemerné hodnoty. Merania prebiehajú v rôznych režimoch záťaže. Najnižšiu predstavujú nečinné Windows 10 na pracovnej ploche. Toto meranie prebieha na dobre „odstátom“ systéme.

Vyššiu záťaž predstavuje kódovanie audia (FLACu), kde procesor ale využíva iba jedno jadro, respektíve jedno vlákno. Vyššia záťaž, kde sa zapája viac jadier, sú hry. Spotrebu testujeme v F1 2020, Shadow of the Tomb Raider a Total War Saga: Troy v 1920 × 1080 px. V tomto rozlíšení je spotreba obvykle najvyššia alebo minimálne podobná ako v nižších alebo vyšších rozlíšeniach, kde väčšinou spotreba CPU skôr pre jeho nižšie využívanie skôr klesá.

Limity spotrieb sú u procesorov Intel aj AMD vypnuté, odomknuté na úroveň PL2/PPT. Tak, ako je to väčšine prípadov u základných dosiek nastavené aj vo východiskových nastaveniach. To znamená, že časový limit „Tau“ po 56 sekundách neznižuje spotrebu a frekvencie ani vo vyššej záťaži a výkon je stabilný. Zvažovali sme, či úspornejšie nastavenia alebo nebudeme akceptovať. Nakoniec teda nebudeme z dôvodu, že to nerobí ani drvivá väčšina používateľov a tým pádom by boli výsledky a porovnania pomerne nezaujímavé. Riešenie by síce bolo testovať s limitom napájania i bez neho, ale to je už z časového hľadiska v rámci testov procesorov nemožné. Ignorovať túto problematiku však nebudeme a dostane priestor v testoch základných dosiek, kde nám to dáva väčší zmysel.

Základné dosky používame vždy s mimoriadne robustným efektívnym VRM, aby vznikajúce straty na MOSFEToch skresľovali namerané výsledky čo najmenej a testovacie zostavy sú napájané špičkovým zdrojom BeQuiet! Dark Power Pro 12 s výkonom 1200 W. Ten je dostatočne dimenzovaný na to, aby stačil na každý procesor i popri zaťaženej GeForce RTX 3080 a zároveň dosahuje nadštandardnú účinnosť aj pri nižšej záťaži. Kompletný prehľad komponentov testovacej zostavy nájdete v piatej kapitole tohto článku.

Metodika: testy zahrievania a frekvencií

Testy zahrievania a frekvencií

Pri výbere chladiča sme sa nakoniec uchýlili k Noctua NH-U14S. Ten má vysoký výkon a zároveň k nemu existuje i variant TR4-SP3 určený pre procesory Threadripper. Odlišuje sa len základňou a radiátor je inak rovnaký, takže bude možné za rovnakých podmienok testovať a porovnávať všetky procesory. Ventilátor na chladiči NH-U14S je počas všetkých testovaní nastavený na maximálnu rýchlosť – 1585 ot./min.

Merania prebiehajú vždy na bench-walle vo veternom tuneli. Ten simuluje počítačovú skrinku s tým rozdielom, že máme nad ním väčšiu kontrolu.

Systémové chladenie pozostáva zo štyroch ventilátorov Noctua NF-S12A PWM, ktoré sú v rovnovážnom pomere dvoch na vstupe a dvoch na výstupe. Ich rýchlosť nastavená na fixných 550 ot./min, čo je i pomerne praktická rýchlosť, ktorú nemá význam prevyšovať. Skrátka by malo ísť o optimálnu konfiguráciu, ktorá sa opiera o naše testy rôznych nastavení systémového chladenia.

Aj okolo procesorov je dôležité udržovať rovnakú teplotu vzduchu. Tá sa, samozrejme, mení i s ohľadom na to, koľko tepla konkrétny procesor produkuje, ale na vstupe tunela musí byť pre presné porovnania vždy rovnaká. V našom klimatizovanom testlabe sa v tomto bode pohybuje v rozmedzí 21–21,3 °C.

Udržiavať konštantnú teplotu na vstupe je treba nielen pre poriadne porovnanie zahrievania procesorov, ale hlavne pre objektívne výkonnostné porovnania. Vývoj frekvencií, a špeciálne jednojadrového boostu, sa odvíja práve od teploty. Typicky v lete, pri vyšších teplotách než je bežne v obytných priestoroch v zime, môžu byť procesory pomalšie.

Pri procesoroch Intel pre každý test odčítavame maximálnu teplotu jadier, obvykle všetkých. Tieto maximá sú potom spriemerované a výsledok predstavuje výslednú hodnotu v grafe. Z výstupov jednovláknovej záťaže vyberáme iba zaznamenané hodnoty z aktívnych jadier (tie sú obvykle dve a počas testu sa medzi sebou striedajú). U procesorov AMD je to trochu iné. Tie teplotné snímače pre každé jadro nemajú.

Aby sa postup metodicky čo najviac podobal tomu, ktorý uplatňujeme na procesoroch Intel, tak priemerné zahrievanie všetkých jadier definujeme najvyššou hodnotou, ktorú hlási snímač CPU Tdie (average). Pre jednovláknovú záťaž už ale používame snímač CPU (Tctl/Tdie), ktorý obvykle hlási o trochu vyššiu hodnotu, ktorá lepšie zodpovedá hotspotom jedného, respektíve dvoch jadier. Tieto hodnoty rovnako ako hodnoty zo všetkých interných snímačov však treba brať s rezervou, presnosť snímačov naprieč procesormi je rôzna.

Vyhodnocovanie frekvencií je presnejšie, každé jadro má vlastný snímač aj na procesoroch AMD. Na rozdiel od teplôt ale do grafov zapisujeme priemerné hodnoty frekvencií počas testov. Zahrievanie a frekvencie jadier procesora monitorujeme v rovnakých testoch, v ktorých meriame aj spotrebu. Teda postupne od najnižšej záťaže na ploche nečinných Windows 10, cez kódovanie audia (záťaž v jednom vlákne), hernú záťaž v troch hrách (F1 2020, Shadow of the Tomb Raider a Total War Saga: Troy), až po desaťminutovú záťaž v Cinebench R23 a najviac vyťažujúce kódovanie videa kodérom x264 v HandBraku.

Na záznam teplôt a frekvencií jadier procesora používame aplikáciu HWiNFO, v ktorej je vzorkovanie nastavené na dve sekundy. S výnimkou kódovania audia sú v grafoch uvádzané vždy priemery všetkých procesorových jadier, čo sa týka teplôt i frekvencií. Pri kódovaní audia sú uvádzané hodnoty z jadra, na ktorom záťaž prebieha.

Testovacia zostava

Chladič Noctua NH-U14S Chladič Noctua NH-U14S
Pamäte G.Skill Trident Z5 Neo (2× 16 GB, 6000 MHz/CL30) Pamäte G.Skill Trident Z5 Neo (2× 16 GB, 6000 MHz/CL30)
Pamäte Patriot Blackout (4× 8 GB, 3600 MHz/CL18) Grafická karta MSI RTX 3080 Gaming X Trio
Napájací zdroj BeQuiet! Dark Power Pro 12 (1200 W) Napájací zdroj BeQuiet! Dark Power Pro 12 (1200 W)

Poznámka.: V čase testovania sú použité grafické ovládače Nvidia GeForce 466.47 a zostavenie OS Windows 10 Enterprise je 19045.

Na platformách s podporou pamätí typu DDR5 používame dve rôzne súpravy modulov. Pre výkonnejšie procesory s označením „X“ (AMD) alebo „K“ (Intel) v názve sú to rýchlejšie pamäte G.Skill Trident Z5 Neo (2× 16 GB, 6000 MHz/CL30). V prípade lacnejších procesorov (bez X alebo K na konci názvu) zase pomalšie moduly Kingston Fury Beast (2× 16 GB, 5200 MHz/CL40). Je to ale viac-menej len taká symbolika, priepustnosť je v prípade obidvpch súprav veľmi vysoká, nepredstavuje úzke hrdlo, a rozdiel v procesorovom výkone je naprieč rôzne rýchlymi súpravami pamätí veľmi malý, prakticky zanedbateľný.

3DMark

Na testy používame 3DMark Professional a z testov Night Raid (DirectX 12), Fire Strike (DirectX 11) a Time Spy (DirectX 12). V grafoch nájdete čiastkové skóre CPU, kombinované skóre, ale i skóre grafiky. Z neho zistíte, do akej miery daný procesor obmedzuje grafickú kartu.







Assassin’s Creed: Valhalla

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1280 × 720 px; prednastavený grafický profil Low; API DirectX 12; extra nastavenia žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil Low; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: low; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 2560 × 1440 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra High; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Borderlands 3

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1280 × 720 px; prednastavený grafický profil Very Low; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: None; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 2560 × 1440 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Counter-Strike: GO

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1280 × 720 pxnajnižšie grafické nastavenia a bez Anti-Aliasingu, API DirectX 9; testovacia platforma skript s preletom nad mapou Dust 2.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 pxvysoké grafické nastavenia a bez Anti-Aliasingu, API DirectX 9; testovacia platforma skript s preletom nad mapou Dust 2.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 2560 × 1440 pxvysoké grafické nastavenia; 4× MSAA, API DirectX 9; testovacia platforma skript s preletom nad mapou Dust 2.



Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 pxveľmi vysoké grafické nastavenia; 4× MSAA, API DirectX 9; testovacia platforma skript s preletom nad mapou Dust 2.


Cyberpunk 2077

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1280 × 720 px; prednastavený grafický profil Low; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vlastná (Little China).


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vlastná (Little China).


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 2560 × 1440 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vlastná (Little China).


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vlastná (Little China).


DOOM Eternal

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1280 × 720 px; prednastavený grafický profil Low; API Vulkan; extra nastavenia Present From Compute: off, Motion Blur: Low, Depth of Field Anti-Aliasing: off; testovacia scéna: vlastná.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API Vulkan; extra nastavenia Present From Compute: on, Motion Blur: High, Depth of Field Anti-Aliasing: off; testovacia scéna: vlastná.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 2560 × 1440 px; prednastavený grafický profil High; API Vulkan; extra nastavenia Present From Compute: on, Motion Blur: High, Depth of Field Anti-Aliasing: on; testovacia scéna: vlastná.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra Nightmare; API Vulkan; extra nastavenia Present From Compute: on, Motion Blur: High, Depth of Field Anti-Aliasing: on; testovacia scéna: vlastná.


F1 2020

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1280 × 720 px; prednastavený grafický profil Ultra Low; API DirectX 12; extra nastavenia Anti-Aliasing: off, Anisotropic Filtering: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark (Australia, Clear/Dry, Cycle).


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenia Anti-Aliasing: off, Skidmarks Blending: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark (Australia, Clear/Dry, Cycle).


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 2560 × 1440 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenia Anti-Aliasing: TAA, Skidmarks Blending: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark (Australia, Clear/Dry, Cycle).


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra High; API DirectX 12; extra nastavenia Anti-Aliasing: TAA, Skidmarks Blending: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark (Australia, Clear/Dry, Cycle).


Metro Exodus

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1280 × 720 px; prednastavený grafický profil Low; API DirectX 12; extra nastavenia žiadne testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 2560 × 1440 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Extreme; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Microsoft Flight Simulator

Upozornenie: Výsledky z tejto hry na výpočet priemerného herného výkonu nepoužívame. To preto, že po veľkej júlovej aktualizácii sa výrazne zmenil výkon, ako môžete vidieť aj v tomto teste, a re-testovanú máme iba časť procesorov.

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1280 × 720 px; prednastavený grafický profil Low; API DirectX 11; extra nastavenie Anti-Aliasing: off; testovacia scéna: vlastná (Paris-Charles de Gaulle, Air Traffic: AI, 14. február, 9:00) autopilot: od 1000 m po náraz o terén.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil Low; API DirectX 11; extra nastavenie Anti-Aliasing: off; testovacia scéna: vlastná (Paris-Charles de Gaulle, Air Traffic: AI, 14. február, 9:00) autopilot: od 1000 m po náraz o terén.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 2560 × 1440 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 11; extra nastavenie Anti-Aliasing: TAA; testovacia scéna: vlastná (Paris-Charles de Gaulle, Air Traffic: AI, 14. február, 9:00) autopilot: od 1000 m po náraz o terén.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra; API DirectX 11; extra nastavenie Anti-Aliasing: TAA; testovacia scéna: vlastná (Paris-Charles de Gaulle, Air Traffic: AI, 14. február, 9:00) autopilot: od 1000 m po náraz o terén.


Shadow of the Tomb Raider

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1280 × 720 px; prednastavený grafický profil Lowest; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 2560 × 1440 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: TAA; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Highest; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: TAA; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Total War Saga: Troy

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1280 × 720 px; prednastavený grafický profil Low; API DirectX 11; extra nastavenia žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 11; extra nastavenia žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.



Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 2560 × 1440 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 11; extra nastavenia žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra; API DirectX 11; extra nastavenia žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.


Súhrnný herný výkon

Pre výpočet priemerného herného výkonu sme normalizovali procesor Intel Core i7-11900K. Od neho sa odvíjajú percentuálne rozdiely všetkých ostatných procesorov, pričom každá z hier sa na konečnom výsledku podieľa rovnakou váhou. Ako presne vyzerá vzorec, podľa ktorého sa dopracovávame ku jednotlivým hodnotám, nájdete v článku „Priemerný výkon CPU počítame (už) inak“.








Herný výkon za euro




PCMark a Geekbench

PCMark 10








Geekbench 5


Výkon na webe

Speedometer (2.0) a Octane (2.0)

Testovacie prostredie: Aby na výsledky v priebehu času nemali vplyv aktualizácie webového prehliadača, používame portable verziu Google Chrome (91.0.472.101), 64-bitové zostavenie. Hardvérová akcelerácia GPU je povolená rovnako, ako to mác vo východiskových nastaveniach každý používateľ.



Poznámka: Hodnoty v grafoch predstavujú priemer získaných bodov v čiastkových úlohách, ktoré sú združené podľa svojho charakteru do siedmich kategórií (Core language features, Memory and GC, Strings and arrays, Virtual machine and GC, Loading and Parsing, Bit and Math operations a Compiler and GC latency).







3D rendering: Cinebench, Blender, ...

Cinebench R20


Cinebench R23


Blender@Cycles

Testovacie prostredie: Používame dobre rozšírené projekty BMW (510 dlaždíc) a Classroom (2040 dlaždíc) a renderer Cycles. Nastavenia renderu sú na None, s ktorým všetka práca pripadá na CPU.


LuxRender (SPECworkstation 3.1)

Video 1/2: Adobe Premiere Pro

Adobe Premiere Pro (PugetBench)

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe Premiere Pro) držíme na 15.2.






























Video 2/2: DaVinci Resolve Studio

DaVinci Resolve Studio (PugetBench)

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench, typ testov: štandardný. Verziu aplikácie (DaVinci Resolve Studio) držíme na 17.2.1 (zostavenie 12).





















Grafické efekty: Adobe After Effects

Grafické efekty: Adobe After Effects

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe After Effects) držíme na 18.2.1.
































Kódovanie videa

HandBrake

Testovacie prostredie: Na konverziu máme 4K video LG Demo Snowboard s bitrate 43,9 Mb/s. Profily AVC (x264) a HEVC (x265) sú nastavené s ohľadom na vysokú kvalitu a profily kodérov sú „pomalé“. HandBrake máme vo verzii 1.3.3 (2020061300).

Benchmarky x264 a x265




SVT-AV1

Testovacie prostredie: Kódujeme krátku, verejne dostupnú vzorku park_joy_2160p50.y4m: nekomprimované video 4096 × 2160 px, 8bit, 50 fps. Dĺžka je 585 snímok s nastavením kvality kódovania na úroveň 6, pri ktorej je kódovanie stále pomerne pomalé. Test dokáže využiť inštkcie AVX2 i AVX-512.

Verzia: SVT-AV1 Encoder Lib v0.8.7-61-g685afb2d via FFMpeg N-104429-g069f7831a2-20211026 (64bit)
Build z: https://github.com/BtbN/FFmpeg-Builds/releases
Príkazový riadok: ffmpeg.exe -i "park_joy_2160p50.y4m" -c:v libsvtav1 -rc 0 -qp 55 -preset 6 -f null output.webm

Kódovanie audia

Testovacie prostredie: Kódovanie audia prebieha pomocou kodérov pre príkazový riadok, pričom meriame čas, ktorý konverzia zaberie. Kóduje sa vždy rovnaký 16-bitový súbor WAV (stereo) s 44,1 kHz s dĺžkou 42 minút (jedná sa o rip albumu Love Over Gold od Dire Straits v jednom audio súbore).

Nastavenia kodérov sú zvolené na dosiahnutie maximálnej alebo skoro maximálnej kompresie. Bitrate je pritom relatívne vysoký, s výnimkou bezstratového FLACu okolo 200 kb/s.

Poznámka: tieto testy merajú jednovláknový výkon.

FLAC: referenčný kodér 1.3.2, 64-bitové zostavenie. Parametre: flac.exe -s -8 -m -e -p -f



MP3:
 kodér lame3.100.1, 64-bitové zostavenie (Intel 19 Compiler) z webu RareWares. Parametre: lame.exe -S -V 0 -q 0



AAC:
 používa knižnice Apple QuickTime, volané cez aplikáciu z príkazového riadku, QAAC 2.72, 64-bitové zostavenie, Intel 19 Compiler (nevyžaduje inštaláciu celého balíku Apple). Parametre: qaac64.exe -V 100 -s -q 2



Opus:
 referenčný kodér 1.3.1, Parametre: opusenc.exe –comp 10 –quiet –vbr –bitrate 192

Broadcasting (OBS a Xsplit)

Testovacie prostredie: Aplikácie OBS Studio a Xsplit. Jedná sa o záznam priechodu vstavaným benchmarkom (scéna Australia, Clear/Dry, Cycle) v hre F1 2020. To v rozlíšení 2560 × 1440 px a s rovnakými nastaveniami grafických detailov, ako pri štandardnom meraní herného výkonu. Vďaka tomu môžeme zaznamenať, k akému dôjde poklesu výkonu, ak si budete pri hraní obraz súčasne i nahrávať softvérovým kodérom x264. Výstup je v 2560 × 1440 px so 60 fps.




Fotky 1/2: Adobe Photoshop a Lightroom

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe Photoshop) držíme na 22.4.2.


















Adobe Lightroom Classic

Testovacie prostredie: Pri nastaveniach vyššie exportujeme 42 nekomprimovaných fotografií formátu .CR2 (RAW Canonu) s veľkosťou 20 Mpx. Potom z nich vytvárame i náhľady 1:1, ktoré takisto predstavujú jednu z najnáročnejších procesorových úloh v Lightroome. Verziu aplikácie (Adobe Lightroom Classic) držíme na 10.3.

Fotky 2/2: Affinity Photo, AI aplikácie Topaz Labs, ZPS X, ...

Affinity Photo (benchmark)

Testovacie prostredie: vstavaný benchmark.




Testovacia platforma benchmark; API DirectX 12, prednastavený grafický profil Extreme; extra nastavenia žiadne.

AI aplikácie Topaz Labs

Topaz DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Tieto jednoúčelové aplikácie slúžia na reštauráciu nekvalitných fotiek. Či už z pohľadu vysokého šumu (keď sú fotené pri vyššom ISO), hrubého rasteru (typicky po výrezoch) alebo keď treba niečo doostriť. Využíva sa pritom vždy sila AI.

Pracovné nastavenia aplikácií Topaz Labs. Postupne zľava DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Každej aplikácii prináleží jedno z troch okien Pracovné nastavenia aplikácií Topaz Labs. Postupne zľava DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Každej aplikácii prináleží jedno z troch okien

Testovacie prostredie: V rámci dávkových úprav sa spracováva 42 fotiek v nižšom rozlíšení 1920 × 1280 px. To pri nastaveniach zo snímok vyššie. DeNoise AI pre zachovanie čo najvyššej presnosti držíme vo verzii 3.1.2, Gigapixel v 5.5.2 a Sharpen AI v 3.1.2.



XnViewMP

Testovacie prostredie: XnViewMP je konečne foto-editor, za ktorý nemusíte platiť. A pritom hardvér využíva veľmi efektívne. Na dosiahnutie rozumnejších porovnávajúcich časov sme tak museli vytvoriť archív s až 1024 fotkami, ktoré z pôvodného rozlíšenia 5472 × 3648 px zmenšujeme na 1980 × 1280 px a počas tohto procesu sa ešte aplikujú filtre s automatickým vylepšením kontrastu a redukcia šumu. Používame 64-bitovú portable verziu 0.98.4.

Zoner Photo Studio X

Testovacie prostredie: V Zoner Photo Studio X konvertujeme 42 fotiek vo formáte .CR2 (RAW Canonu) do JPEGu so zachovaním pôvodného rozlíšenia (5472 × 3648 px) a pri najnižšej možnej kompresii, s profilom ZPS X pre „archivačnú kvalitu“.

(De)kompresia

WinRAR 6.01

7-Zip 19.00



(De)šifrovanie

TrueCrypt 7.1a






Aida64 (AES, SHA3)


Numerické výpočty

Y-cruncher


Stockfish 13

Testovacie prostredie: Hostiteľ pre engine Stockfish 13 je šachová aplikácia Arena 2.0.1, zostavenie 2399.


Aida64, testy FPU




FSI (SPECworkstation 3.1)



Kirchhoff migration (SPECworkstation 3.1)

Python36 (SPECworkstation 3.1)



SRMP (SPECworkstation 3.1)

Octave (SPECworkstation 3.1)


FFTW (SPECworkstation 3.1)



Convolution (SPECworkstation 3.1)

CalculiX (SPECworkstation 3.1)

Simulácie

RodiniaLifeSci (SPECworkstation 3.1)





WPCcfd (SPECworkstation 3.1)

Poisson (SPECworkstation 3.1)

LAMMPS (SPECworkstation 3.1)





NAMD (SPECworkstation 3.1)



Testy pamätí a cache

Pamäte




... a cache (L1, L2, L3)












Poznámka: Výsledky L3 cache minimálne s našou konfiguráciou komponentov nebolo možné v AIDA64 odmerať, príslušné okienka aplikácie zostali prázdne. Testované so staršími verziami aj s najnovšou (6.60.5900).

Vývoj spotreby procesorov

Priemerná spotreba procesorov







Výkon na jednotku wattu



Dosahované frekvencie CPU






Zahrievanie CPU







Záver

Rovnako, ako sa podarili Ryzeny 7000 (modely R9 7900X a R5 7600X už máme otestované) aj Intel boduje Raptor Lake. Z pohľadu mnohovláknového výkonu je posun v efektivite naprieč generáciami naozaj výrazný. Pri podobnej spotrebe má Ci9-13900K v porovnaní s Ci9-11900K približne trojnásobný výkon a 2,5-násobný je aj oproti Ci9-10900K.

V porovnaní s Ci9-12900K je to už síce „iba“ nejakých 50 %, ale v grafoch, kde sledujeme pomer výkonu na jednotku spotreby, to z pohľadu Intelu vyzerá lepšie než kedykoľvek predtým. To prirodzene aj preto, že zatiaľ čo Intel efektivitu zvyšuje, tak AMD ju zvýšením limitov napájania znižuje. Napriek tomu je však v porovnaní s Ci9-13900K procesor Ryzen 9 7900X stále efektívnejší a odskok Ryzenu 9 7950X menší nebude. Testy R9 7950X zverejnené ešte nemáme, ale sú na ceste. Rozhodne sa tomuto procesoru v konfrontácii s Ci9-13900K nevyhýbame, no medzera medzi vydaním Ryzenov 7000 a procesorov Raptor Lake bola príliš úzka na to, aby sme stihli otestovať a zaradiť všetky modely tak, ako by sme si to priali.

Tak či onak, Core i9-13900K za podobné peniaze (a v kontexte celej platformy s pamäťami DDR4 i eventuálne menšie) ako dáte za Ryzen 9 7900X je v 3D renderovaní rýchlejší o 30–40 %procesor, pri (de)kompresii potom okolo 20 %. V podobnom pomere, ale už v prospech Ryzen 9 7900X, môže byť zase procesor AMD rýchlejší pri (de)šifrovaní. Pri kódovaní videa x264/x265 je náskok Core i9 nejakých 12–20 %, z čoho tento procesor ťaží aj v aplikáciách na strih videa, v Adobe Premiere Pro či v DaVinci Resolve Studio. Za pozornosť stoja aj prvenstvá vo výpočtoch rôznych fyzikálnych simulácií, pre ktoré má Core i9-13900K atraktívnejší pomer cena/výkon na úkor slabšej efektivity.

Hrubý viacvláknový výkon každopádne nepatrí medzi najsilenejšie stránky Core i9-13900K. Tou je suverénne výkon v jednovláknových aplikáciách, kde je u Raptor Lake bez debaty atraktívnejší než ekvivalentné procesory Ryzen 9 79x0. V porovnaní s R9 7900X má Ci9-13900K vyšší výkon pri nižšej spotrebe. Jednovláknový výkon sa v praxi často prejavuje v rýchlejších reakciách vo webovom prostredí či pri práci s niektorými filtrami grafických editorov (vrátane Photoshopu Adobe a Affinity Photo), ktoré nepodporujú GPU akceleráciu a ani viac jadier CPU. Vysoký výkon v jednovláknových aplikáciách vzhľadom na veľmi vysoké frekvencie sme očakávali, ale to, že sa to Intel dokáže pri nižšej spotrebe, je už prekvapenie. Aj napriek vysokej efektivite a relatívne nízkej spotrebe v jednovláknovej záťaži je však potrebný výkonnejší chladič na to, aby teplota jadra pod záťažou nepresiahla 70 °C. Iba za takýchto podmienok si procesor drží maximálnych 5,8 GHz. Ale ani po presiahnutí tejto hranice TVB nerobí veľké škrty a frekvenčné zníženie je iba symbolické, o 100 MHz.

Väčší prepad frekvencií je v mnohovláknovej záťaži, kde po pár sekundách frekvencie z maximálnych 5,5 GHz klesajú o 400–500 MHz (tomu zodpovedá aj pokles spotreby, ktorá sa potom ustáli približne okolo 290 W). Čím výkonnejší chladič použijete, tým dlhšie udrží počiatočný výkon zodpovedajúci približne 350 W. Takúto spotrebu nezvládnu dlhodobo podľa potieb Raptor Lake ani najvýkonnejšie kvapalinové chladiče typu AIO. Je vždy iba otázka času, kedy začnú jednotlivé jadrá narážať o 100 °C, pri ktorých dochádza k znižovaniu frekvencií. A paradoxné je, že minimálne na základnej doske Asus ROG Strix Z790-E nič nezmeníte ani zakázaním ABT (Advanced Boost Technology). Ako bude na takto vysoké zahrievanie procesor reagovať v iných doskách, to zistíte v pomerne krátkom čase. Z testov základných testov sa neskôr ukáže aj to, ako sa mení efektivita Ci9-13900K vplyvom obmedzenia napájacieho limitu podľa TDP (125 W) pri nižšej spotrebe.

Core i9-13900K je mimo iné aj najrýchlejší „herný“ procesor. Z pohľadu priemeru všetkých hier môže byť náskok nad Ci9-12900K až 14 %, nad R7 5800X3D do 11 %. V niektorých hrách Ci9-13900K môže narážať na limity plánovača OS, ktorý môže náročnejším úlohám zle prideľovať E jadrá či nesprávne pracovať s HT. Diať sa to môže napríklad v CS:GO, v DOOM Eternal a najviac v Total War Saga: Troy, kde Ci9-13900K zdanlivo nelogicky končí pod Ci9-12900K. V TWST je prirodzene nižšia spotreba adekvátne nižšiemu hernému výkonu.

Pre väčšinu hier je však Ci9-13900K výkonnostne číslo jeden, a to aj v relatívne vyššom rozlíšení (v porovnaní so 720p) 1080p. Takto sa Core i9 Raptor Lake procesoru darí v Assassin’s Creed: Valhalla, v Borderlands 3, v F1 2020, v Microsoft Flight Simulator či v Metro Exodus. Pre taký Shadow of the Tomb Raider sa už ale lepšie profiluje skôr Ryzen 9 7900X. V hrách už ale neplatí o efektivite to, čo pri jednovláknovom výkonu. Z dvojice Ci9-13900K a R9 7900X je menej efektívny vždy procesor Intelu. Síce iba o trochu, ale v tomto mikrosúboji ťahá za dlhší koniec povrazu AMD s R9 7900X.

Keď sa všetko zhrnie a podtrhne, tak je to, pokiaľ buďme cieliť na podobnú cenovú kategóriu zostáv, Core i9-13900K uhral s Ryzen 9 7900X celkom peknú remízu. A snáď je tento stav i začiatok väčšieho snaženie oboch výrobcov na to, aby sa zase jeden z nich od toho druhého poriadne odtrhol, čo sa týka kvalitatívnych vlastností mainstreamových procesorov v desktope.

Ľubomír Samák, redaktor HWCooling.net

Špeciálna vďaka patrí firmám Blackmagic Design (za licenciu k DaVinci Resolve Studio), Topaz Labs (za licencie k aplikáciám DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI) a Zoneru (za licenciu k Photo Studio X).

Byl pro vás článek přínosný?