MSI MAG B650 Tomahawk WiFi
Čipset B650 je pre najnovšiu generáciu základných dosiek AMD stále najlacnejší. Low-endové dosky A620 prídu až po Computexe 2023. Teraz je realita lacnejších dosiek čipset B650. Dosky ním vybavené síce oproti B650E síce nepodporujú rozhranie PCIe 5.0 pre grafickú kartu a ani pre SSD, ale to sa v tejto cenovej relácii netýka ani konkurenčnej platformy Intel B660, ktoré, navyše oproti B650 neumožňujú ručnú zmenu násobiča CPU.
Rad základných dosiek Tomahawk v ponuke MSI predstavuje akúsi zlatú strednú cestu. A asi by sa dalo konštatovať i to, že v kombinácii s lacnejšími čipsetmi (na rozdiel napríklad od predsa len drahších variantov s Intel Z690 a Z790) sa z pohľadu celej konfigurácie podieľajú aj na dosiahnutí čo najlepšieho pomeru cena/výkon.
Veľa lacnejších možností s výbavou na úrovni B650 Tomahawk WiFi nie je. A pri tých, čo sú, môže niekomu vadiť použitie staršieho zvukového čipu Realtek ALC897 alebo menší formát (mATX) so slabšou konektivitou. Napriek tomu sa za pozoruhodnú alternatívu dá považovať doska Gigabyte B650 Aorus Elite AX. Tá bude mať, ako to už býva, v niečom strácať, ale v inom zase mať navrch. Na to ukáže zase až podrobný rozbor.
MSI MAG B650 Tomahawk WiFi je základná doska formátu ATX (t.j. s PCB o rozmeroch 305 × 244 mm) s troma slotmi M.2 na SSD 4.0 ×4 (60–80 mm) a troma slotmi PCI Express. Dva z toho sú dlhé, v plnotučnom (16 liniek podporuje ale iba prvý, k druhému sú z čipsetu B650 vyvedené iba dve linky) a jeden krátky, jednolinkový na pripojenie rozširujúcich kariet, typicky sieťových, zvukových alebo s radičom USB. Podobne je to aj na iných doskách B650, ktoré linky PCIe z čipsetu využívajú najmä pre sloty M.2.
V rámci výbavy interných konektorov sú vyvedené aj dva 19-piny na pripojenie portov USB na prednom paneli skriniek. Pri niektorých oskách sme kritizovali, že výrobcovia používajú iba jeden (a polovicu konektorov USB na skrinke sa tak v niektorých prípadoch nedá pripojiť), ale tu sú v pare (teda pre štyri porty USB 3.2 gen. 1) rovnako ako konektory USB 2.0. Najrýchlejší interný konektor USB (10 Gb, štandard 3.2 gen. 2) je tradične vedľa 24-pinového konektoru ATX.
S ohľadom na kompatibilitu aj so staršími chladičmi či ventilátormi RGB sú v počte dvoch aj 4-pinové konektory RGB na 12 V. To chvíľu nebývalo, ale tento starší štandard sa na PCB základných dosiek vrátil. Na pripojenie nových komponentov s RGB LED sú vyvedené prirodzene aj 5-voltové konektory s troma pinmi. Tie sú takisto dva.
Napájacia kaskáda CPU je 17-fázová (14+2+1), rozdelená na tri vetvy (Vcore, SOC, MISC). Jej chladiče majú spolu viac než 350 gramov a s profilu je vidieť i väčšie rebrá a teda snahu u týchto hliníkových monolitov dosiahnuť väčšou plochu povrchu na efektívnejšie chladenie.
Pod pasívmi sú napäťové regulátory Microchip MPS2210 konštruované na prúdovú kapacitu do 80 A. Celková teoretická zaťažiteľnosť je tak 1280 A. Takýto nápor by však nebolo možné uchladiť a v praxi sa počíta tak so štvrtinovou záťažou, pri ktorej býva dosahovaná aj ešte stále slušná efektivita. Ovládač PWM je MPS2223.
A potom je tu ešte jeden, menší napäťový regulátor, ktorý je netradične umiestnený zo zadnej strany, blízko backplate pätice. Nevieme, čo presne v rámci procesora napája, ale oddelený je z dôvodu odlišného napätia, ktoré chcel výrobca dosiahnuť. Tento napäťový regulátor svoj chladič už nemá a pri vysokej procesorovej záťaži bol epicentrom najvyšších teplôt. Vidieť to aj na termovíznej snímke, kde sme na PCB zaznamenali vyššiu povrchovú teplotu ako na puzdre najteplejšieho napäťového regulátora z časti Vcore. Teplota samotného MOSFETu bude výrazne vyššia ako nameraných 79 °C a v rámci napájacej kaskády môže, ale i nemusí ísť (prúdová záťaž aj napriek na tento regulátor aj napriek vyšším teplotám, ktoré zrejme „znesie“, nebude ktovieako vysoká) o najslabšie miesto.
Na zadnom paneli je až desať portov USB, z ktorých je jeden bleskový – štandard 3.2 gen. 2×2 typu C a pomalé (2.0) sú iba dva, akurát na pripojenie klávesnice a myši. Zvyšok je kombinácia 5 a 10-gigabitových v pomere 4:3.
Pre dva videovýstupy HDMI (2.1) a DisplayPort (1.4) je tu dobrá pripravenosť aj pre APU. Odporcovia redukcie audiokonektorov (napríklad na doskách Gigabyte) zase ocenia plnohodnotnú zostavu piatich 3,5 mm jackov, ktorá obsahuje aj optický výstup S/PDIF. Sieťová výbava je tvorená kombináciou konektora RJ-45 (Realtek RTL8125B) na káblové pripojenie a WiFi 6 s dvoma konektormi SMA na antény WiFi.
Týmto predstavenie čiastkových vecí základnej dosky MSI MAG B650 Tomahawk WiFi uzatvárame, nasleduje kapitola s rozborom UEFI a potom už testy všetkých kľúčových vecí.
Článok pokračuje ďalšími kapitolami:
Ako to vyzerá v BIOSe
Používateľské rozhranie UEFI kopíruje staršie dosky a medzigeneračne sa prakticky nič nezmenilo, pokiaľ ide teda o úvodnú obrazovku a rozloženie jej prvkov. To je praktické a prehľadné.
V strede sa zobrazujú informácie k jednotlivým kartám (CPU, Memory, Storage, Fan Info), medzi ktorými môžete prepínať podľa potreby. Jedná sa o základný prehľad a na zmenu jednotlivých nastavení už musíte prejsť do pokročilého režimu. To ale neplatí napríklad pre aktiváciu mätového profilu (EXPO), ktoré má tlačidlo vyvedené už u v „EZ Mode“. Ze neho môžete vynútiť aj „Game boost“, ktorý v nižšej záťaži CPU (zodpovedajúcej napríklad hrám) zatlačí na agresívnejšie frekvencie jadier.
Do pokročilého režimu sa vydáte stlačením klávesu F7. To napríklad z dôvodu nastavenia ReSize BARu. Táto technológia je vo východiskových nastaveniach povolená, no v prípade, že by ste ju chceli zakázať (napríklad preto, že vo vašej aplikácii znižuje výkon), musíte s ak nej dostať cez kartu nastavení v sekcii podsystému PCIe.
Samostatnú sekciu má tradične i „pretaktovanie“, kde nás vždy najviac zaujímajú možnosti správy napájania. Tie má MSI na svojich doskách zvládnuté nadštandardne dobre, pretože má prednastavené profily na konfiguráciou TDP. To všetky dosky nemajú a spoliehajú na Ryzen Master alebo to, že si PPT upravíte ručne v nastaveniach PBO. Riešenie MSI je však elegantnejšie a TDP je možné rýchlo nastaviť v šiestich krokoch: 170 W (PPT 230 W), 125 W (PPT 170 W), 105 W (PPT 142 W), 95 W (PPT 128 W), 65 W (88 W) a 45 W (61 W). My na testovacie účely v „Eko“ režime používame TDP 142 W (s PPT 142 W).
Limity napájania je ale tak ako pri všetkých doskách možné nastaviť aj ručne, zadaním konkrétnych hodnôt PPT a prúdového limitu, cez správu PBO. To bude asi zaujímať tých, čo sa majú záujem o detailnejšie ladenie s väčším rozlíšením.
AMD Expo: Ako sme už upozorňovali minule v teste dosky Aorus X670 Elite AX, tak aktivácia profilu môže inak pristupovať k jednej z frekvencií pamäťového radiča, Uncore. Niektoré na dosiahnutie vyššieho výkonu obchádzajú deličku, čo však nie je tento prípad. Tu sa UCLK drží na 1500 MHz.
Možnosti správy ventilátorov sú špičkové. To i s ohľadom na to, že máte pod palcom až osem konektorov, čo v tejto triede nebýva bežné. Každý z nich je možné prispôsobiť a v režime PWM v naozaj širokom rozsahu. Regulácia „DC“ je tradične slabšia a začína od vyššieho napätia tak ako je to typické aj u iných dosiek. Optimalizácie smerujú skrátka k tomu, čo sa viac používa – PWM.
Teplotné zdroje, od ktorých sa môže odvíjať krivka regulácie, sú štyri. Okrem teplotných snímačov CPU sú to snímače MOS (nejaký bod v rámci časti Vcore), čipsetu alebo systémový snímač, ktorý reprezentuje nejaké „chladnejšie“ miesto na doske. V intenzívnej záťaži CPU ani GPU sa totiž príliš nezahrieva.
Metodika: výkonnostné testy
Herné testy…
Drvivá väčšina testov vychádza z metodiky na procesory a grafické karty. Výber hier je pri doskách užší, ale pre tento účel ich viac netreba. Procesor vždy používame výkonný AMD Ryzen 9 7950X alebo na platformách Intel je top Core i9–13900K. Tieto procesory dobre zvýraznia silné aj slabé miesta každej základnej dosky. V minulosti sme testovali s dvoma procesormi, aj s lacnejším a úspornejším modelom, to už ale nerobíme. Hypotéza, že by drahšie základné dosky mohli výkonnostne „zvýhodňovať“ lacnejšie procesory sa nepotvrdila, takže je to pomerne zbytočné.
Z hier sme vybrali päť titulov, ktoré testujeme v dvoch rozlíšeniach. Hier je teda podstatne menej než pri testoch procesorov alebo grafických kariet, ale pre potreby testov základných dosiek je ich tak akurát. Málokto pri výbere základnej dosky zohľadňuje výkon v konkrétnej hre. Ale orientačný prehľad o tom, ako ktorá základná doska formuje herný výkon (v porovnaní s inou doskou), treba. Aby postupom času nedochádzalo k výraznému skresleniu, sme siahli po relatívne starších tituloch, ktoré už nedostávajú významné aktualizácie.
(Zdroj: Ľubomír Samák)Jedná sa o Borderlands 3, F1 2020, Metro Exodus, Shadow of the Tomb Raider a Total War Saga: Troy. U novších hier by mohlo dochádzať k tomu, že sa výkon postupom času (aktualizáciami) bude trochu meniť a špeciálne vo vysokých rozlíšeniach s vysokými detailmi. To je jedno z testovacích nastavení (2160p a Ultra, respektíve najvyššie vizuálne detaily, ale bez ray-tracingovej grafiky), ktoré sa zameriava na porovnanie výkonu, pre ktoré je úzke hrdlo grafická karta. Inými slovami, z týchto testov bude zrejmé, ktorá základná doska do akej miery môže z nejakých dôvodov ovplyvňovať výkon grafickej karty. Naproti tomu nastavenie s rozlíšením Full HD a s grafickými detailmi zníženými na „High“ bude odrážať aj vplyv procesora na konečný herný výkon.
Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.
… výpočtové testy, testy SSD, portov USB a siete
Aplikačný výkon testujeme veľmi podobným spôsobom, ako je to u testov procesorov. Obsiahnuté sú takmer všetky testy od tých jednoduchších (napríklad tých vo webovom prostredí) až po tie, ktoré procesora či grafickú kartu žmýkajú na vrchnej hranici ich možností. Jedná sa typicky o testy 3D renderingu, kódovania videa (x264, x265, SVT-AV1) či iných výpočtových úloh náročných na výkon. Rovnako ako pri procesoroch či grafických kartách tu máme široký zaber aplikácií – svoje si vo výsledkoch nájdu používatelia strihajúci video (Adobe Premiere Pro, DaVinci Resolve Studio), tvorcovia grafických efektov (Adobe Premiere Pro), grafici či fotografi (Adobe Photoshop, Affinity Photo a AI aplikácie Topaz Labs) a nechýbajú ani testy (de)šifrovania, (de)kompresie, numerických výpočtov, simulácií a samozrejme ani testy pamätí.
(Zdroj: Ľubomír Samák)Pri základných doskách sú dôležité aj testy výkonu SSD. Vo všetkých slotoch preto v dobre rozšírenom CrystalDiskMarku testujeme maximálne sekvenčné rýchlosti čítania a zápisu na prázdnom SSD Samsung 980 Pro (1 TB). Rovnakým spôsobom pristupujeme k testom portov USB. Na ich otestovanie používame externé SSD WD Black P50. To podporuje rýchle rozhranie USB 3.2 gen. 2×2, takže nebude úzke hrdlo ani pre najrýchlejšie radiče USB. Pre každý štandard USB uvádzamé iba jeden výsledok. Ten je počítaný z priemeru všetkých dostupných portov.
Neochudobníme vás ani o testy sieťovej priepustnosti. V rámci lokálnej siete medzi sieťovými adaptérmi základných dosiek a 10-gigabitovou PCIe kartou Sonnet Solo10G obojsmerne presúvame veľké súbory. To z už spomínaného SSD Samsung 980 Pro na Patriot Hellfire (480 GB), ktoré je stále dostatočne rýchle na to, aby nebrzdilo ani 10 Gb adaptéry.
(Zdroj: Ľubomír Samák)
Výsledky všetkých výkonnostných testov sú pre čo najvyššiu presnosť tvorené priemerom z troch opakovaných meraní.
Nastavenia procesorov…
Procesory primárne testujeme bez limitov napájania tak, ako to má väčšina základných dosiek v továrenských nastaveniach. Pre testy, ktoré majú prienik s meraniami spotreby, zahrievania a frekvencií CPU, sledujeme aj správanie sa dosiek s napájacím limitom podľa odporúčaní Intelu, kde PL1 nastavujeme na úroveň TDP (125 W) s tým, že rešpektujeme aj časový limit Tau (56 s). Vrchná hranica napájania (PL2/PPT) je v BIOSe nastavená podľa oficiálnych hodnôt. Pre Core i9–13900K je to 253 W, pre Core i9–12900K zase 241 W. Na platformách AMD s testovacím procesorom Ryzen 7950X režim zníženého napájania predstavuje nastavenie TDP na 105 W s PPT na 142 W. Takáto záťaž zdopovedá aj napájaním neobmedzovaných procesorov Ryzen 7 7700X a Ryzen 5 7600X. Technológiami na agresívne pretaktovanie, ako sú PBO2 (AMD) alebo MCE (Asus) a podobnými, sa v rámci štandardných testov základných dosiek nezaoberáme.
… a aplikačné aktualizácie
V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú, čo je prirodzené a držať ich na starých verziách mimo realitu by bolo tiež sporné.
Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každej doske uvádzame, kedy bola testovaná. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.
Metodika: ako meriame spotrebu
Oproti testom dosiek Z690/B660 to trochu zjednodušíme a budeme merať už len odber CPU na kábloch EPS. To znamená, že (aj v záujme čo najlepšej prehľadnosti) vynecháme merania 24-pinu. Ten už dôkladne zanalyzovaný máme a spotreba na ňom sa naprieč doskami príliš nemení. Z desiatich dosiek otestovaných s procesorom Alder Lake (Core i9–12900K) sa spotreba na 12 voltoch 24-pinového konektora pohybuje v rozmedzí 37,3–40,4 W (herná záťaž, napájanie grafickej karty cez slot PCI Express ×16), na 5 V (pamäte, ARGB LED a niektoré externé radiče) potom medzi 13,9–22,3 W a nakoniec na najslabšej, 3,3-voltovej vetve býva odber našej testovacej zostavy 2,2–3,6 W.
Nad rámec spotreby CPU, ktorá zohľadňuje aj efektivitu napájacej kaskády, to spolu dáva nejakých 53 až 66 W v hernej/grafickej záťaži a iba 15–25 W mimo nej, s grafickou kartou v nečinnosti. To všetko už vieme zo starších testov a na nových doskách to nebude iné a s pribúdajúcim počtom meraní je redukcia meraní, ktoré zhoršujú orientáciu, prospešná. Z textu vyššie ale viete, koľko pre celkovú spotrebu komponentov základnej dosky pripočítať k väčšinovému odberu procesora.
Trochu iná situácia bude na platformách AMD, pri nich sa budeme zaoberať tým, aký je odber na ktorej vetve 24-pinu, ale už v rámci samostatného článku, ktorý na túto tému lepšie poukáže. Vo veľkom komplexnom teste základnej dosky sa tieto merania zanikajú, nepútajú dostatočnú pozornosť.
Spotrebu procesora (a jeho VRM) meriame na kábloch zdroja, kalibrovanými prúdovými kliešťami Prova 15 a kalibrovaným multimetrom Keysight U1231A. Kliešťami elektrický prúd, multimetrom elektrické napätie. V súčine týchto dvoch elektrických veličín nakoniec získavame presnú spotrebu. Tú meriame v rôznych záťažiach na procesor. Maximálnu viacvláknovú záťaž predstavuje Cinebench R23.
Nižšiu, hernú záťaž Shadow of the Tomb Raider (1080p@high), jednovláknovú záťaž kódovanie zvukovej nahrávky (referenčný kodér 1.3.2, FLAC s bitrate 200 kb/s) a spotreba v nečinnosti je meraná na pracovnej ploche Windows 10, keď na pozadí bežia iba základné procesy operačného systému a launchre niektorých testovacích aplikácií.
Metodika: testy zahrievania a frekvencií
Testy zahrievania a frekvencií
Suverénne najkritickejšia časť, čo sa týka teplôt, je na základnej doske napájacia kaskáda (VRM) pre CPU. Tu sa vraciame k termokamere Fluke Ti125, ktorá vytvára teplotné mapy, na základe ktorých je možné lokalizovať na priemerné zahrievanie, ale aj najteplejší bod. Obe tieto hodnoty (priemernú a maximálnu teplotu na Vcore) zaznamenávame do grafov a na základe tej maximálnej budeme neskôr vyhodnocovať aj efektivitu pasívov VRM. Na tu nám zatiaľ ale chýba vhodný termometer. Termovízia je, samozrejme, realizovaná bez pasívu a na zistenie zníženia zahrievania s chladičom je na najteplejší MOSFET potrebné nainštalovať termočlánok. Ten čoskoro doplníme.
Termovízia sa vždy vzťahuje na fungovanie s výkonnejším z dvojice testovacích procesorov. S ním sa viac ukážu rozdiely a možné obmedzenia či blížiace sa riziká (napríklad čo i len zo zníženého výkonu prehrievaním). Aby bol dobrý výhľad na VRM, tak namiesto vežovitého chladiča (z testov procesorov) používame kvapalinový chladič Alphacool Eisbaer Aurora 360 s ventilátormi fixne nastavenými na plný výkon (12 V). Testy zahrievania na úplnosť zahŕňajú aj teploty procesora a v rámci testov dosiek testujeme aj efektivitu dodávaných chladičov SSD. Tie sú už súčasťou prakticky všetkých lepších základných dosiek a vzniká tak prirodzene otázka, či ich použiť alebo nahradiť inými, rebrovanejšími. Tieto chladiče budeme testovať na SSD Samsung 980 Pro počas desiatich minút intenzívnej záťaže v CrystalDiskMarku. Nakoniec je pozoruhodné zahrievanie južného mostíka čipovej súpravy a efektivita chladenia aj v tomto smere.
(Zdroj: Ľubomír Samák)Všetky testy prebiehajú vo veternom tuneli, takže je zabezpečené plnohodnotné systémové chladenie. To pozostáva z troch ventilátorov Noctua NF-S12A PWM@5 V (~ 550 ot./min). Dva z toho sú vstupné, jeden výstupný. Ako výstupné fungujú ale aj tri rýchle ventiatory AIO vodníka, takže v skrinke panuje podtlak.
(Zdroj: Ľubomír Samák)Teplota vzduchu je na vstupe do tunela je riadne kontrolovaná a pohybuje sa v rozmedzí 21–21,3 °C. Udržiavať počas testov vždy konštantnú teplotu je dôležité nielen z pohľadu presnosti meraní zahrievania, ale takisto preto, že vyššia alebo nižšia okolitá teplota má vplyv aj na prípadne správanie sa boostu procesorov. A poriadne sledujeme a porovnávame aj frekvencie, či už pri záťaži všetkých jadier alebo i v rámci jednovláknových úloh. Na záznam frekvencií a teplôt jadier používame aplikáciu HWiNFO (vzorkovanie je nastavené na dve sekundy).
Udržiavať konštantnú teplotu na vstupe je treba nielen pre poriadne porovnanie zahrievania procesorov, ale hlavne pre objektívne výkonnostné porovnania. Vývoj frekvencií, a špeciálne jednojadrového boostu, sa odvíja práve od teploty. Typicky v lete, pri vyšších teplotách než je bežne v obytných priestoroch v zime, môžu byť procesory pomalšie.
(Zdroj: Ľubomír Samák)Teploty sú vždy odčítavané maximálne (z termovízie VRM aj priemerné, ale stále z lokálnych maximálnych hodnôt na konci Cinebench R23). Pri procesoroch Intel pre každý test odčítavame maximálnu teplotu jadier, obvykle všetkých. Tieto maximá sú potom spriemerované a výsledok predstavuje výslednú hodnotu v grafe. Z výstupov jednovláknovej záťaže vyberáme iba zaznamenané hodnoty z aktívnych jadier (tie sú obvykle dve a počas testu sa medzi sebou striedajú). U procesorov AMD je to trochu iné. Tie teplotné snímače pre každé jadro nemajú. Aby sa postup metodicky čo najviac podobal tomu, ktorý uplatňujeme na procesoroch Intel, tak priemerné zahrievanie všetkých jadier definujeme najvyššou hodnotou, ktorú hlási snímač CPU Tdie (average). Pre jednovláknovú záťaž už ale používame snímač CPU (Tctl/Tdie), ktorý obvykle hlási o trochu vyššiu hodnotu, ktorá lepšie zodpovedá hotspotom jedného, respektíve dvoch jadier. Tieto hodnoty rovnako ako hodnoty zo všetkých interných snímačov však treba brať s rezervou, presnosť snímačov naprieč procesormi je rôzna.
Vyhodnocovanie frekvencií je presnejšie, každé jadro má vlastný snímač aj na procesoroch AMD. Na rozdiel od teplôt ale do grafov zapisujeme priemerné hodnoty frekvencií počas testov. Zahrievanie a frekvencie jadier procesora monitorujeme v rovnakých testoch, v ktorých meriame aj spotrebu. Teda postupne od najnižšej záťaže na ploche nečinných Windows 10, cez kódovanie audia (záťaž v jednom vlákne), hernú záťaž v Shadow of the Tomb Raider až po Cinebench R23.
Testovacia zostava
Procesor AMD Ryzen 9 7950X
Kvapalinový chladič Alphacool Eisbaer Aurora 360 s kovovým backplate
Pamäte G.Skill Trident Z5 Neo (2× 16 GB, 6000 MHz/CL30). Základné dosky s podporou pamätí DDR4 testujeme s Patriot Blackout (4× 8 GB, 3600 MHz/CL18) a základné dosky Z690/B660 s podporou pamätí DDR5 boli testované s Kingston Fury Beast (2× 16 GB, 5200 MHz/CL40)
Grafická karta MSI RTX 3080 Gaming X Trio (Zdroj: Ľubomír Samák)
SSD Patriot Viper VP4100 (1 TB) a Patriot Viper VPN100 (2 TB) (Zdroj: Ľubomír Samák)
Napájací zdroj BeQuiet! Dark Power Pro 12 (1200 W) (Zdroj: Ľubomír Samák)Poznámka.: V čase testovania sú použité grafické ovládače Nvidia GeForce 466.47 a zostavenie OS Windows 10 Enterprise je 19043.
3DMark
Na testy používame 3DMark Professional a z testov Night Raid (DirectX 12), Fire Strike (DirectX 11) a Time Spy (DirectX 12). V grafoch nájdete čiastkové skóre CPU, kombinované skóre, ale i skóre grafiky. Z neho zistíte, do akej miery daný procesor obmedzuje grafickú kartu.
(Zdroj: Ľubomír Samák)Borderlands 3
Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: None; testovacia scéna: vstavaný benchmark.
methodology28-1024×576.jpg" alt="" width=„640“ height=„560“ />
Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.
F1 2020
Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenia Anti-Aliasing: off, Skidmarks Blending: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark (Australia, Clear/Dry, Cycle).
Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra High; API DirectX 12; extra nastavenia Anti-Aliasing: TAA, Skidmarks Blending: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark (Australia, Clear/Dry, Cycle).
Metro Exodus
Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.
Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Extreme; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.
Shadow of the Tomb Raider
Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark.
Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Highest; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: TAA; testovacia scéna: vstavaný benchmark.
Total War Saga: Troy
Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 11; extra nastavenia žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.
Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra; API DirectX 11; extra nastavenia žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.
PCMark a Geekbench
Geekbench
Výkon na webe
Testovacie prostredie: Aby na výsledky v priebehu času nemali vplyv aktualizácie webového prehliadača, používame portable verziu Google Chrome (91.0.472.101), 64-bitové zostavenie. Hardvérová akcelerácia GPU je povolená rovnako, ako to má vo východiskových nastaveniach každý používateľ.
Poznámka: Hodnoty v grafoch predstavujú priemer získaných bodov v čiastkových úlohách, ktoré sú združené podľa svojho charakteru do siedmich kategórií (Core language features, Memory and GC, Strings and arrays, Virtual machine and GC, Loading and Parsing, Bit and Math operations a Compiler and GC latency).
3D rendering: Cinebench, Blender, …
Cinebench R20
Cinebench R23
Blender@Cycles
Testovacie prostredie: Používame dobre rozšírené projekty BMW (510 dlaždíc) a Classroom (2040 dlaždíc) a renderer Cycles. Nastavenia renderu sú na None, s ktorým všetka práca pripadá na CPU.
LuxRender (SPECworkstation 3.1)
Video 1/2: Adobe Premiere Pro
Adobe Premiere Pro (PugetBench)
Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe Premiere Pro) držíme na 15.2.
Video 2/2: DaVinci Resolve Studio
DaVinci Resolve Studio (PugetBench)
Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench, typ testov: štandardný. Verziu aplikácie (DaVinci Resolve Studio) držíme na 17.2.1 (zostavenie 12).
Grafické efekty: Adobe After Effects
Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe After Effects) držíme na 18.2.1.
Kódovanie videa
HandBrake
Testovacie prostredie: Na konverziu máme 4K video LG Demo Snowboard s bitrate 43,9 Mb/s. Profily AVC (x264) a HEVC (x265) sú nastavené s ohľadom na vysokú kvalitu a profil kodéru je „pomalý“. HandBrake máme vo verzii 1.3.3 (2020061300).
Benchmarky x264 a x265
Kódovanie audia
Testovacie prostredie: Kódovanie audia prebieha pomocou kodérov pre príkazový riadok, pričom meriame čas, ktorý konverzia zaberie. Kóduje sa vždy rovnaký 16-bitový súbor WAV (stereo) s 44,1 kHz s dĺžkou 42 minút (jedná sa o rip albumu Love Over Gold od Dire Straits v jednom audio súbore).
Nastavenia kodérov sú zvolené na dosiahnutie maximálnej alebo skoro maximálnej kompresie. Bitrate je pritom relatívne vysoký, s výnimkou bezstratového FLACu okolo 200 kb/s.
Poznámka: tieto testy merajú jednovláknový výkon.
FLAC: referenčný kodér 1.3.2, 64-bitové zostavenie. Parametre: flac.exe -s –8 -m -e -p -f
MP3: kodér lame3.100.1, 64-bitové zostavenie (Intel 19 Compiler) z webu RareWares. Parametre: lame.exe -S -V 0 -q 0
AAC: používa knižnice Apple QuickTime, volané cez aplikáciu z príkazového riadku, QAAC 2.72, 64-bitové zostavenie, Intel 19 Compiler (nevyžaduje inštaláciu celého balíku Apple). Parametre: qaac64.exe -V 100 -s -q 2
Opus: referenčný kodér 1.3.1, Parametre: opusenc.exe –comp 10 –quiet –vbr –bitrate 192
Fotky: Adobe Photoshop, Affinity Photo, …
Adobe Photoshop (PugetBench)
Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe Photoshop) držíme na 22.4.2.
Affinity Photo (benchmark)
Testovacie prostredie: vstavaný benchmark.
AI aplikácie Topaz Labs
Topaz DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Tieto jednoúčelové aplikácie slúžia na reštauráciu nekvalitných fotiek. Či už z pohľadu vysokého šumu (keď sú fotené pri vyššom ISO), hrubého rasteru (typicky po výrezoch) alebo keď treba niečo doostriť. Využíva sa pritom vždy sila AI.
Pracovné nastavenia aplikácií Topaz Labs. Postupne zľava DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Každej aplikácii prináleží jedno z troch okienTestovacie prostredie: V rámci dávkových úprav sa spracováva 42 fotiek v nižšom rozlíšení 1920 × 1280 px. To pri nastaveniach zo snímok vyššie. DeNoise AI pre zachovanie čo najvyššej presnosti držíme vo verzii 3.1.2, Gigapixel v 5.5.2 a Sharpen AI v 3.1.2.
Ako akcelerátor máme nastavený procesor (a vysokú alokáciu RAM), vy si môžete ale prepnúť i na GPU(De)kompresia
WinRAR 6.01
7-Zip 19.00
(De)šifrovanie
TrueCrypt 7.1a
Aida64 (AES, SHA3)
Numerické výpočty
Aida64, testy FPU
FSI (SPECworkstation 3.1)
Kirchhoff migration (SPECworkstation 3.1)
Python36 (SPECworkstation 3.1)
SRMP (SPECworkstation 3.1)
Octave (SPECworkstation 3.1)
FFTW (SPECworkstation 3.1)
Convolution (SPECworkstation 3.1)
CalculiX (SPECworkstation 3.1)
Simulácie
RodiniaLifeSci (SPECworkstation 3.1)
WPCcfd (SPECworkstation 3.1)
Poisson (SPECworkstation 3.1)
LAMMPS (SPECworkstation 3.1)
NAMD (SPECworkstation 3.1)
Testy pamätí a cache
Testy pamätí…
… a cache (L1, L2, L3)
Rýchlosti slotov M.2 (SSD)
Rýchlosti portov USB
Rýchlosť ethernetu
Spotreba bez limitov napájania
msi mag b650 tomahawk wifi g298
Spotreba s limitmi napájania
Dosahované frekvencie CPU
… a s limitmi napájania
Zahrievanie CPU
… a s limitmi napájania
Zahrievanie VRM – termovízia Vcore a SOC
Bez limitov napájania…
… a s limitmi napájania
Zahrievanie SSD
Zahrievanie čipsetu (južný mostík)
Poznámka: Pri základných doskách s čipsetmi AMD X670 a X670E, ktorých južný mostík pozostáva z dvoch čipov, v grafoch uvádzame priemer z maximálnych teplôt každého z nich.
Záver
Na rýchlosti počítačovej zostavy nižšiu cenu dosky B650 Tomahawk WiFi prakticky nijako nepocítite. Dosahované frekvencie CPU sú medzi Gigabyte X670 Aorus Elite AX a MSI MEG X670E Ace. Rozdiely sú ale minimálne a preto sa nelíšia ani výkonnostné výsledky. Najväčší rozdiel do plusu je pri šifrovaní AES v TrueCrypte, kde má oproti obom spomínaným doskám B650 Tomahawk WiFi náskok 4–5 %. Za X670 Aorus Elite AX potom najviac zaostáva pri (de)kompresii, čo sú testy, ktoré dobre škálujú s vyššou priepustnosťou Uncore dosky Gigabyte. Po manuálnej úprave továrenských nastavení sa ale na podobné výsledky s B650 Tomahawk dostanete. Minimálne sú aj rozdiely v hrách, niekde sú to 2–3 % pod (Borderlands 3, F1 2020) spomínanými doskami, niekde nad (Metro Exodus, Shadow of the Tomb Raider, Total War Saga: Troy), a i to iba v relatívne nízkom rozlíšení 1080p.
Najvýznamnejší rozdiel oproti drahším doskám je v intenzívnejšom zahrievaní VRM. Dosahované teploty do 80 °C sú ale stále mimo kritické pásmo aj s Ryzen 9 7950X, čo je najvýkonnejší procesor, aký je v súčasnosti možné do tejto dosky nainštalovať. Pozoruhodné je, z pohľadu všetkých dosiek, teda vrátane modelov postavených na platforme Intel, je zahrievanie VRM stále väčšinou nižšie. Medzi doskami AMD AM5 sa B650 Tomahawk bude zrejme radiť k doskám s najintenzívnejším zahrievaním VRM, ale oproti doskám s čipsetmi Intel v podobnej cenovej kategórii zase k tým, čo s zahrievajú najmenej.
A potom je tu pri porovnateľnej celkovej spotrebe o trochu nižšie zahrievanie CPU na doske B650 Tomahawk WiFi než na Gigabyte X670 Aorus Elite AX i MSI MEG X670E Ace. To je čiastočne dané efektívnejšou reguláciou napájania (a vzhľadom na nižšiu spotrebu pri súčasne výrazne nižšej efektivite VRM to bude asi hlavný faktor) a eventuálne to môže byť aj pre väčšiu robustnosť pätice lepšie vzdorujúcej tlaku chladiča, čo však pre nižšiu cenovú kategóriu zrejme nebude tento prípad.
Výrazne nižšia ako na doposiaľ otestovaných doskách s AMD AM5 je aj spotreba mimo záťaže, pomerovo o 26–30 % (7,5–9,5 W). To je takisto jeden z plusov B650 Tomahawk WiFi.
Rýchlosti všetkých slotov M.2 dosahujú očakávané rýchlosti rovnako ako porty USB. Z testov X670 Aorus Elite AX, kde sa čítanie USB 3.2 gen. 2×2 od priemeru výrazné vychyľovalo (bolo pomalšie) viete, že to nemusí byt samozrejmosť. Na B650 Tomahawk, čo sa tyká externého konektora USB 3.2. gen. 2 × 2, sme namerali obojsmerne vôbec najvyššie rýchlosti (2139/2058 MB/s). Stabilných cca 288 MB/s je aj pre sťahovanie a nahrávanie ethernetového pripojenia.
Chladič SSD možno hodnotiť ako priemerný (prvý, bližšie k pätici CPU) a podpriemerný (druhý). Slabší z dvojice je na chvoste výsledkov. MSI má celkovo slabšie chladiče SSD, ale na treba dodať, že aj ich výkon je pre potreby súčasných SSD v bežnej praxi (tzn., že nefungujú nepretržite na plný výkon v nepriaznivých podmienkach) dostatočný. Je o znovu o tom, že sa zdroje vložili do iných vecí, ktoré v MSI považovali za dôležitejšie. Medzi ne patrí napríklad drahší zvukový adaptér (s čipom Realtek ALC4080) a výbava jeho konektorov, než býva napríklad u cenovo porovnateľných doskách Gigabyte, kde inžinieri zase vidia väčšiu dôležitosť v o väčších a výkonnejších chladičoch SSD.
Nech sa na to pozeráme z akéhokoľvek uhla pohľadu, tak v triede okolo 250 eur/cca 6000 Kč doska B650 Tomahawk sa dá označiť za vyváženú, s bohatou výbavou, bez zjavných technických nedostatkov, čo znamená, že si od nás odnáša redakčné ocenenie „Smart buy!“ – pomer ceny k hodnote je pôsobivý.
Ľubomír Samák, redaktor HWCooling.net
Testovacie hry máme z Kupahrej.cz,
od predajcu licencií pre platformy Steam, EA, Epic, Ubisoft Connect, GOG, Battle.net, Xbox a Switch
ČLÁNKY DO MAILU
