Základnú dosku MSI Tomahawk s čipsetom Z690 sme tu už mali, ale s podporou pamätí DDR4. Existuje ale i variant s podporou modernejšieho štandardu (DDR5), ktorý si rozoberieme teraz. A vzájomné rozdiely tu nie sú iba okolo RAM.
MSI MAG Z690 Tomahawk WiFi
Dôležitá vsuvka na úvod: Tento test neslúži ako plnohodnotné porovnanie pamätí DDR4 s DDR5, hoci sa tak môže javiť. Zatiaľ čo Z690 Tomahawk WiFi DDR4 funguje s testovacími modulmi ešte v režime Gear 1, tak Z690 Tomahawk WiFi (teda variant s podporou pamätí DDR5) používa natívne pre vyššie frekvencie deličku (Gear 2), takisto ako drvivá väčšina dosiek v kombinácii s vysokorýchlostnými pamäťami. To vrátane Tomahawk WiFi DDR4, pokiaľ máte napríklad 4400 MHz moduly.
S deličkou 1:2 (Gear 2) má pamäťový radič polovičnú frekvenciu, ale to ešte neznamená, že s Gear 1 (1:1) sú garantované lepšie výsledky. Preto Gear 2 doskám ani „nevyhovárame“ a v tomto smere továrenské nastavenia neupravujeme. Aké sú výkonnostné rozdiely medzi pamäťami DDR4 a DDR5 pri rovnakej frekvencii radiča, sa dozviete v pripravovanom teste, ktorý zameriavame konkrétne na túto problematiku. Ale teraz už k Z690 Tomahawk WiFi.
MSI túto základnú dosku predáva za o zhruba 20 eur/490 Kč vyššiu cenu ako variant s Z690 Tomahawk s DDR4, ale pre výrazne drahšie pamäte DDR5 je už ten rozdiel v cene z pohľadu kompletnej PC zostavy pomerne veľký. Niekto to tak dramaticky vidieť ale nemusí a príplatok môže mať opodstatnenie napríklad už i len z pohľadu dlhšej morálnej životnosti pamätí DDR5 a i dosky samotnej. Platforma LGA 1700 (a veríme, že i podpora nadchádzajúcich procesorov súčasnými čipsetmi) tu s nami nejaký čas pobudne.
(Všechny fotografie v testu: Ľubomír Samák)
Ako už viete, MSI má dve dosky Tomahawk s čipsetom Intel Z690. V označení variantu s podporou pamätí typu DDR5 chýba akákoľvek príslušnosť k novšiemu štandardu. Takto, prívlastkom (DDR4) je odlíšení iba variant pre pamäte DDR4. Celé označenie dosky s podporou DDR5 je skrátka „MSI MAG Z690 Tomahawk WiFi“. Absencia označenia „DDR5“ je aj jediný rozdiel, podľa ktorého viete rýchlo odlíšiť kartónové škatule. To v rámci kompletnosti nesie síce aj podrobnejšie špecifikácie, ale to až malým písmom na zadnej strane grafiky balenia.
Rozmery dosky zodpovedajú štandardu ATX (304 × 244 mm) a PCB sa od tradičných odlišuje iba malým výrezom z pravej časti. V článku z Z690 Tomahawk DDR4 sme písali, že ide o neužitočnú dekoráciu, ale toto tvrdenie beriem späť. Prakticky význam je, samozrejme, v eventuálne pohodlnejšom privádzaní káblov ku konektorom SATA. Tie síce takto z čelného pohľadu nevidno, ale sú schované pod chladičom čipsetu. Výrez v skrinkách otvorí viac priestoru pre prácu s pripojením dátového kábla. V niektorých prípadoch to bude ale za tú cenu, že nebudete môcť použiť lomený typ konektora pre kolíziu s vytŕčajúcim plechom podnosu základnej dosky.
Konektorov SATA je k dispozícii až šesť a žiadny nemá zdieľanú linku PCIe s konektormi M.2. Takže je možné celkovo pripojiť až desať interných úložísk. Šesť palcových a štyri M.2 (z toho jedno SSD môžu mať na dĺžku nadštandardných 110 mm). Tri sloty M.2 majú podporu PCIe 4.0 ×4, jedno má už polovičnú rýchlosť (PCIe 3.0), ale stále je k južnému mostíku pripojené štyrmi linkami PCIe. O nepohodlnej montáži SSD M.2 do niektorých pozícií (pretože sa samotné SSD istia až skrutkou v chladiči SSD) už viete z predošlého testu Z690 Tomahawk DDR4. V týchto veciach sú oba dosky Tomahawk s LGA 1700 rovnaké.
Rozdiel variantu DDR5 je však v použitých napäťových regulátoroch. Ich výrobcom je síce stále Monolithic Power, ale namiesto MP2128 sú už osadené MP2118, ku ktorým sa nám nepodarilo nájsť ani technickú dokumentáciu. To, ktorá z napájacích kaskád je kvalitatívne efektívnejšia, sa v našich testoch ukazuje úplne jednoznačne. Ale zatiaľ vás teda ešte necháme v napätí. Každopádne ovládač VRM (MP2120) aj počet fáz (18, z toho 16 VCore) je rovnaký ako u variantu s podporou pamäťových modulov DDR4.
Chladiče VRM sú dva hliníkové bloky s celkovou hmotnosťou 425 gramov. Vyzdvihnúť treba aj snahy o dosiahnutie čo najčlenitejšieho povrchu, aj keď určite by to išlo aj lepšie (vo výsledku s väčšou plochou), ale aj tak majú chladiče s ohľadom na potreby napájacej kaskády dostatočnú kapacitu aj s rezervou do menej priaznivých podmienok, či už vplyvom vyššej teploty okolia (typicky v lete) alebo slabším systémovým chladením.
Základná doska fyzicky neobsahuje žiadne prvky RGB LED, ale konektorov na pripojenie svietiaceho príslušenstva (typicky ventilátorov) už má dosť. Tri zo štyroch sú digitálne (3-pinové s napätím 5 V), jeden je pre spätnú kompatibilitu analógový 12-voltový 4-pin.
Slušná je i výbava externých konektorov. Porty USB sú nadštandardne rýchle. Tri podporujú štandard 3.2 gen. 2 (10 Gb/s) a USB typu C dokonca 3.2 gen. 2×2. Toto 20-gigabitové rozhranie býva na doskách Z690 nepísaným pravidlom a výrobcovia ho z južného mostíka na zadný panel radi vyťahujú.
MSI nešetrí ani na videovýstupoch a tak HDMI (2.1) ako aj DisplayPort (1.4) sú v najnovších štandardoch. Na niektorých doskách, kde výrobca nepredpokladá využívanie iGPU, sa v tomto smere zvykne šetriť, ale dosky MSI MAG Z690 Tomahawk WiFi sa to netýka. Oproti B660 Tomahawk WiFi či menším doskám Mortar má táto aj tlačidlo na aktualizáciu BIOSu s vyznačeného portu USB, a to aj bez procesora, čo sa môže neskôr (po vydaní generácie Raptor Lake) hodiť.
Článok pokračuje ďalšími kapitolami:
Stále testujete se 4 moduly RAM?
Mýtus o nevhodnosti takovéto konfigurace je potvrzen i pro DDR5:
https://www.anandtech.com/show/17269/ddr5-demystified-feat-samsung-ddr5-4800-ranks-dpcs-do-manufacturers-matter
DDR5 s dvoma modulmi. Ďakujem za odkaz, ale cudzie testy ma nezaujímajú. Vždy príliš veľa času trávim nad zostrojovaním vlastných metodík na to, aby som sa zaoberal postupmi a výsledkami niekoho, kto už na prvý pohľad tomu toľko neobetoval ani náhodou. Vy sa, samozrejme, môžete riadiť čím chcete. Ten test, na ktorý odkazujete, je irelevantný a nehnevajte sa, ale mám na práci užitočnejšie veci, než rozoberať všetky tie dôvody „prečo“ je to tak. Ak sa tomu budem venovať, tak v rámci vlastného rozboru, ktorý bude spĺňať atribúty na vytváranie zmysluplných záverov.
PS: Nájdete kopu testov, ktoré tvrdia, že je výkon so štyrmi modulmi naopak lepší. A viete, prečo sa to rozchádza? 🙂
K té časové náročnosti:
„We repeat over the benchmark for a dozen loops, taking the average of the last five.“
Tucet opakování testu. Výsledek je průměr z posledních 5.
Časová náročnosť nie je iba o opakovaní testov. Keď majú rôznych testov iba zopár, tak si to asi môžu dovoliť (aj keď ten čas by bolo asi lepšie investovať do poriadnych meraní spotreby). Vo viac než v troch priechodoch, pokiaľ sú zabezpečené stále klimatické podmienky na vstupe pred ventilátorom chladiča na procesore, zmysel ale nevidím. Napríklad v našom testlabe a s našimi postupmi sa priemer z troch meraní v porovnaní s piatimi už obvykle neodlišuje ani na úrovni druhého desatinného miesta.
Překvapuje mne, že pan Samák čte cizí komentáře, když může psát vlastní, lepší 😀
Budu se od Vás těšit na test pamětí, třeba se dozvíme, kde leží pravda.
Asi bol ten môj komentár napísaný trochu arogantne, môže byť. Ale na kolegu vyššie som reagoval už viackrát, aj v starších článkoch, a vždy sa snaží o akési spochybňovanie vecí, do ktorých nemá dostatočný vhlad. Tak ma to už, povedzme, nebaví. 🙂
Základný problém je, že väčšina ľudí neuvažuje nad tým, ako a prečo ten výsledok vznikol, ale stačí im hodnota v grafe (zrovna na túto tému som robil aj záverečnú prácu). Keď sa ale testovaniu hardvéru (čomu predchádza precízne vyladenie testovacej zostavy) venujete 20 hodín denne, obetujete tomu všetok svoj čas, tak vidíte za hranu týchto vecí. A áno, trúfam si tvrdiť, že 99 % hardvérových testov je zavádzajúcich a nepresných. Potom vzniká priestor na tieto nikam nevedúce debaty.
Jasné, keď vidím, že rešpektovaní recenzenti nevedia správne merať ani len spotrebu procesorov, ani ich správne nastaviť (Intel s napájacími limitmi na 65W, AMD s PBO… na igorslab.de)… božský Gamers Nexus nám zase vyžiera metodiku na testy ventilátorov z HWCooling.net (a zase z toho vidieť, ako si neprešli vývojom meracím zariadením a problematike prílíš nerozumejú)…a áno, nech to znie akokoľvek nesympaticky, tak na rozdiel od mnohých iných redakcií mám nastavený štandard odbornosti a precíznosti o dosť vyššie a registrujem nedostatky, ktorými sa prezentujú v metodikách. To, že bežným čitateľom unikajú, nikomu nevyčítam (je to prirodzené, všetko vyplýva z úrovne poznania, každý sa venuje niečomu inému… ale keď už niečomu, tak by to mal brať vážne) a nevidím ani dôvod, prečo by som nemal čítať komentáre pod svojimi článkami.
Čitateľov si vážim, každého jedného. Všetko to trápenie (a verte, že je to extrémne náročné, neustála práca na takto podrobných testov) podstupujem pre nich. Komentáre rozhodne lepšie nepíšem, respektíve neviem vôbec, čo to tu porovnávate. Hodnotiace kritéria pre komentáre nevidím žiadne, pre hardvérové testy, ktoré majú spĺňať nejaké špecifiká, už ale áno.
Rozhodne nechcem nikoho uraziť, len poukázať na to, že veľa testov z mnohých dôvodov nedôjde k správnym záverom.