Test AMD Ryzen 9 5950X: 32vláknový procesor, na který Intel nemá odpověď

17
AMD Ryzen 9 5950X
AMD Ryzen 9 5950X
-
Zdroj: Ľubomír Samák

Najvýkonnejší Ryzen 9 je trochu zvláštny procesor. Svojou skladbou sa výrazne vymyká mainstramovým zvyklostiam a inklinuje k high-endu. Ale ani jeho „štandardy“ úplne nenapĺňa. Napriek tomu sa R9 5950X po detailnej analýze sa nedá takmer nič vytknúť. Otázkou ale je, pre koho je tento procesor vlastne určený.

Předchozí
Následující

16 jadier v pätici AM4

Naposledy sme vám otestovali dva výkonné procesory Intel Core i9 (11900K a 10900K) a jeden AMD (5900X), ktoré malo zmysel medzi sebou porovnávať. Ryzen 9 5950X si dáme ale teraz zvlášť. K nemu primeraný ekvivalent Intelu totiž neexistuje a môžeme poznamenať, že tento Ryzen je taký „sám vojak v poli“.

Úlohy, v ktorých bude dávať zmysel porovnanie Ryzen 9 5950X s Core i9-11900K sa dozaista nájdu. Z pohľadu absolútneho výkonu bude mať ale R9 5950X drvivú prevahu už len preto, že má dvojnásobný počet jadier a vlákien. Trend medzigeneračného zvyšovania jadier aj na mainstreamových platformách odštartoval Ryzen 9 3900X, ktorý vtedy tiež prišiel s dovtedy nevídanými dvanástimi (jadrami).

R9 5950X latku posúva ešte vyššie – na šestnásť. Skôr než s mainstreamovými procesormi sa tu natíska porovnanie s Threadrippermi alebo prípade s Intel HEDT. Ryzen 9 5950X má síce zopár horších predispozícií, medzi ktoré patrí hlavne iba dvojkanálový pamäťový radič (CPU Threadripper majú minimálne štvorkanálový, varianty WX až osemkanálový) z čoho vyplýva menšia pamäťová priepustnosť a nižší výkon vo vybraných aplikáciách.

Procesor AMD Ryzen 9 5950X spredu a zozadu

Na platformách TRX40 a WRX80 je dispozícii aj výrazne viac liniek PCI Express 4.0 (72, respektíve 128), ale takisto treba poznamenať to, že ich súčasné procesory sú stále postavené na architektúre Zen 2. To Ryzen 5950X (Vermeer) je už Zen 3 s vyšším IPC a takisto dosahuje výrazne vyššie frekvencie. Pri booste všetkých jadier, ale i jedného.

Procesory Threadripper sú v tomto v podstate o generáciu pozadu a modely s architektúrou Zen 3 vyjdú podľa všetkého v septembri. Minimálne dovtedy sa tak Ryzen 9 5950X javí ako atraktívna voľba pre výkonnejšie pracovné stanice (na niektorých doskách sú dokonca neoficiálne podporované pamäte ECC) pre používateľa, ktorý sa po záverečnej mení na náročného hráča.

A toto bude možno platiť aj potom, po vydaní nových Threadripperov. Základná doska do zostavy s procesorom AM4 vyjde totiž výrazne lacnejšie ako high-endová s päticou TRX4. Tým sa prirodzene cena za kompletnú platformu zvyšuje a pomere cena/výkon sa naopak znižuje. Pri vyšších modeloch s 24, 32 či 64 jadrami to prirodzene nehrá dôležitú úlohu, ale nástupcu 16-jadrového TR 3955WX výrazne drahšia základná doska znevýhodňovať oproti R9 5950X do nejakej miery bude.

No, a nakoniec sa niektorí sa možno uskromníte i s Ryzen 9 5900X? Záleží asi aj na tom, čo od procesora očakávate. V niektorých aplikáciách je ten prínos štyroch jadier (v ôsmich vláknach) pomerne citeľný.

Parametre

Článek pokračuje dalšími kapitolami:

Předchozí
Následující

17 KOMENTÁŘE

  1. Super test, díky za něj – toto je přesně co mi na našich webech chybí, takže za mě palec nahoru.
    Jinak 5950 si excelentně vede ve spotřebě, tam je to až mimo moje chápání, že je tak efektivní. Samozřejmě Intel doplácí na svůj výrobní proces, kde ztrácí na jádrech, ale co je horší, tak na víc jak dvojnásobné spotřebě – nebavím se tu o hrách, toto není CPU primárně na hry…

    • Nj, asi jseš nenáročný. Mě třeba chybí nějaké testy reálné zátěže, třeba u videa jsou to vesměs syntetika a encoding, ale to nejpodstatnější při střihu videa není encoding ale výkon na timeline. Jak to zvládá třeba několik 8k ProRES videí na timeline bez proxy nebo snížení kvality? Jak to pak funguje při přidání různých efektů?

      Není tady srovnání CPU encodingu vs akcelerovaný encoding, kolik energie stojí třeba encode na těch procesorech a kolik na nějakém akcelerátoru.

      Jak ty různé CPU reagují, tedy jak to pocítí uživatel, něco co není jen číslo, ale subjektivní pocit…

      • Neprehliadli ste testy videa v Premiere Pro (PugetBench by som za syntetiku neoznačil, tú sú naskriptované situácie z reálneho sveta). Asi tam nie sú úplne tie nastavenia, ktoré vás zaujímajú (ale výkon 4K ProRes 422, 4× Forward Live Playback tam je), každopádne všetko sa nedá otestovať nikdy. Navyše zrovna v tomto prípade som tak trochu závislý od toho, čo za relevantné považujú tvorcovia PugetBenchu. Na otestovanie a nasimulovanie špecifických vecí, ktoré opisujete, by som musel tie strižné programy na používateľskej úrovni perfektne ovládať. A nielen tie, ale i mnohé ďalšie (niekoho môže zaujímať zase niečo trochu iné) a to už asi uznáte, že je dosť nereálne.

        Do väčších podrobností obvykle nezachádzajú ani tí, čo majú na testy neporovnateľne vyššie rozpočty. V podrobnosti sa dá ísť do nekonečna, ale niekde to holt treba zastaviť a my sme IMHO zastavili už i tak pomerne ďaleko. Tým nechcem povedať, že by som bol so súčasným modelom metodiky úplne spokojný, naopak. Metodiku budeme postupne rozširovať a vylepšovať, ale takými vecami, ktoré dokážeme realizovať.

        To akcelerované kódovanie videa je zase dosť problematická vec, pretože naprieč kodérmi je vždy na výstupe rozdielna kvalita (bitrate) a tú treba pri hodnotení týchto veci takisto zohľadňovať. Preto výkon kódovania netestujeme ani pri grafikách, pri ktorých to ale aj tak nedáva veľmi zmysel, keďže rovnaká generácia ma vždy rovnaký kodér. Ale v rámci nejakého tematického článku sa na rozbor akcelerovaného a neakcelerovaného kódovania raz určite dostane. Len k tomu znovu treba poriadnu (objektívnu) metodiku. A nielen zavádzajúce konštatovanie o tom, čo je rýchlejšie/pomalšie, efektívnejšie/neefektívnejšie… je to trochu zložitejšie, keďže je naprieč kodérmi na výstupe tá rôzna kvalita.

        Čo myslíte pod pojmom „reálna záťaž“? A subjektívne pocity? To sa na mňa nehnevajte, ale na tie som nikdy nebol. Mám rád exaktné, neskreslené veci. 🙂

    • Spoločný. Aj preto má v grafoch každý web vodoznaky s vlastným logom a zmienkam o HWC sa snažím vyhýbať. Máme takú vzájomnú spoluprácu, pri ktorej sa vhodne dopĺňame. Ja viem otestovať procesory a grafické karty a Jano Olšan k nim zase viesť kompletné spravodajstvo. Je to IMHO lepší model, ako keby na Jednom mieste vychádzali iba správičky a na druhom zase iba testy. Pritom oba weby majú dosť unikátnych článkov. Na HWC navyše čoskoro pribudnú a exkluzívne budú vychádzať hĺbkové testy ventilátorov a ku koncu roka ešte v podobne podrobnom duchu aj testy teplovodivých pást. Ale to som už OT. 🙂

      • Diky za vysvetlenie. Len ma to prekvapilo lebo mám okrem iného oba weby v záložkach a dnes na mňa vyskočila tá istá recenzia. Áno, Janovu prácu na novinkách u Vás reflektujem už dlhší čas. Za mňa ok takýto druh „cross outsourcingu“

    • Minimálně 5900X by to mohlo ohrožovat, když si vezmu, že ty dvě malá jádra by mohla být cca jako jedno velké s HT + k tomu velká jádra mají vyšší IPC.
      Bude to na 10nm procesu a Intel současně pořád může povolit vysokou spotřebu v boostu, takže kdyby bylo PL2 třeba 250 W, tak se do těch 250 W vejde výrazně víc výkonu než na 14nm. Takže když kouknu na výsledky 11900K, tak si myslím, že MT by mohlo jít dost vysoko. Taky teda tipuju že to spíš neporazí 5950X, ale kdo ví, třeba to nebude zas tak daleko. Taky to může třeba celkově prohrát, ale vyhrát v některých případech. Koneckonců, Intel měl slajd, kde sliboval až 2× MT výkonu.
      Ono už jenom jestli to 16c/24t Alder Lake bude mít povolené sežrat o 50 % víc elektřiny, tak to se prostě projeví.

      • Pokud by ty Vase predpoklady byli plus/minus autobus spravne, tak by se AL mohl dostat na dohled i tomu 5950x, coz by bylo dobry. Ale i za tak dobreho vysledku, tady bude ‚problem‘ s neprediktabilnim skalovanim vykonu po vycerpani 8 velkych jader a nenaplnenim plne kapacity malych.

    • Testy pod Linuxom pri nejakej revízii metodiky výhľadovo doplníme. Bavili sme sa o nich už teraz, že by bolo skvelé a úžasné ich zaradiť, ale zároveň by sa s nimi časová náročnosť zvýšila nad rámec súčasných možností. Momentálne tu mám na stole ešte furt dosť restov, respektíve neotestovaných procesorov, ktoré treba „vybaviť“, dostať sa na 0 a potom môžeme vymýšľať ďalšie veci a nejaké vylepšenia. Pokojne si napíšte, čo ďalšie vám v súčasnej zostave testov chýba a ak to bude čo i len trochu možné, tak to rád doplním. 🙂